Parížske vyhlásenie: Európa, v ktorú môžeme veriť

Parížske vyhlásenie

V máji 2017 sa v Paríži zišla skupina konzervatívne orientovaných  intelektuálov. Spájal ich  spoločný záujem o súčasný stav európskej politiky, kultúry, spoločnosti – a predovšetkým stav európskeho myslenia  a predstavivosti. Prostredníctvom klamstva,  sebaklamu a ideologického prekrúcania Európa stráca svoje veľké civilizačné dedičstvo.

Miesto toho, aby sa jednoducho pridali  k intelektuálom, ktorí len  diagnostikujú “úpadok Západu”, účastníci Parížskej konferencie verili, že je dôležité urobiť vyhlásenie a urobiť to predovšetkým verejne. Vyjadrili svoju pripútanosť k “skutočnej Európe” a urobili to s uvedením jasných  dôvodov, ktoré môžu byť akceptované všetkými  triezvo uvažujúcimi ľuďmi. Týmto spôsobom bolo najprv potrebné priviesť  na svetlo túto skutočnú Európu, ktorá je skrytá pod módnymi abstrakciami nášho veku.

Výsledkom je “Európa, v ktorú  môžeme veriť”. Toto Parížske vyhlásenie je výzva na obnovenie pochopenia a ocenenia skutočného génia Európy. Je to pozvanie ľudu Európy, aby aktívne obnovilo to, čo je najlepšie v našej tradícii a budovalo spoločne pokojnú, nádejnú a vznešenú budúcnosť.

Toto vyhlásenie je prehľadne rozdelené do 36 bodov, a my vám ponúkame jeho stručný výťah.

Európa patrí nám a my patríme Európe. Tieto zeme sú našim domovom: žiadne iné nemáme. Dôvody prečo je nám Európa taká drahá, presahujú našu schopnosť vysvetliť ich, či ospravedlniť našu lojalitu voči nej. Ide tu o zdieľané dejiny, nádeje a lásky. O zvyklosti, momenty hrdosti a bolesti.

Európa je v celej svojej bohatosti a veľkoleposti ohrozovaná falošným chápaním seba samej. Takáto falošná Európa si predstavuje samú seba ako dovŕšenie našej civilizácie, ale v skutočnosti sa chce zmocniť nášho domova. Jej zástancovia sú z vlastnej voľby sirotami a domnievajú sa, že byť sirotou – byť bezdomovcom – je ctihodným úspechom.

Patróni falošnej Európy sú posadnutí predsudkami nezvratného pokroku. Veria, že Dejiny sú na ich strane a táto viera ich robí povýšeneckými a arogantnými.  Kresťanské korene Európy ignorujú, či dokonca až odsudzujú. Súčasne ale vyvíjajú veľké úsilie, aby neurazili moslimov, o ktorých si myslia, že si s nadšením osvoja ich sekulárny, multikultúrny postoj. Táto falošná Európa, topiaca sa v predsudkoch, poverách a ignorancii, zaslepená márnivými a samochválnymi víziami utopistickej budúcnosti, reflexívne potláča každý odpor. Samozrejme, toto sa deje v mene slobody a tolerancie. Najväčšia hrozba budúcnosti Európy nie je ani ruský avanturizmus či moslimská imigrácia.

Európsky ideál je solidarita založená na vláde zákona, ktorá sa vzťahuje na všetkých, ale ktorá je obmedzená vo svojich nárokoch. Táto vláda zákona nemala vždy podobu zastupiteľskej demokracie. Naša tradícia občianskej spolupatričnosti ale odráža zásadný súhlas s našimi politickými a kultúrnymi tradíciami v akejkoľvek ich podobe. Európania v minulosti bojovali za to, aby boli naše politické systémy viac otvorené účasti verejnosti a právo sú hrdí na túto históriu.

Nie sme pasívni poddaní pod nadvládou despotickej moci, či už posvätnej alebo svetskej, a tiež sa neskláňame pred neúprosnými historickými silami. Byť Európanom znamená byť aktívny politicky a dejinne činný. My sme tvorcami nášho spoločného osudu.

Skutočná Európa je spoločenstvom národov. Máme naše vlastné jazyky, tradície a hranice. Ale zároveň sme vždy uznávali našu vzájomnú príbuznosť, a to i napriek nesúhlasom – alebo vojnám.

Národné spoločenstvo sa pýši svojimi veľkými  národnými úspechmi v umení a vede a súťaží s inými národmi, niekedy aj na bojisku. To Európu zraňovalo, niekedy veľmi vážne, ale nikdy to nezničilo našu kultúrnu jednotu.

Skutočná Európa bola podmienená kresťanstvom. Univerzálne duchovné impérium cirkvi prinieslo Európe kultúrnu jednotu, čo ale urobilo bez impéria politického.

Naše mierne cnosti sú bezpochyby našim kresťanským dedičstvom: poctivosť, súcit, milosrdenstvo, ochota odpustiť, mierumilovnosť, láskyplnosť. Kresťanstvo zrevolucionalizovalo vzťah medzi mužom a ženou tým, že si cení lásku a vzájomnú vernosť bezprecedentným spôsobom. Väčšina obetí, ktoré denne prinášame sú pre dobro našich manželov, manželiek a detí.

Skutočná Európa sa tiež inšpiruje z klasickej tradície. Rozpoznávame sa v literatúre antického Grécka a Ríma. Ako Európania sa usilujeme o veľkoleposť, korunu klasických cností. Dôstojné cnosti rozvážnych Rimanov, hrdosť na občiansku angažovanosť a duch filozofického bádania Grékov neboli v skutočnej Európe nikdy zabudnuté.

Budúcnosť Európy spočíva v znovu obnovenej lojalite voči našim najlepším tradíciám a nie vo falošnom univerzalizme požadujúcom zabudnutie a popretie seba samého. Náš milovaný domov nedosiahne svoje naplnenie v Európskej únii. Skutočná Európa je a vždy bude spoločenstvom národov, ktoré sú súčasne samostatné, ale stále zjednotené duchovným dedičstvom.

Falošná Európa sa chvastá bezprecedentnou oddanosťou ľudskej slobode. Avšak toto chápanie slobody je veľmi jednostranné.  Prezentuje sa ako oslobodenie od všetkých obmedzení: sexuálna sloboda, sloboda sebavyjadrenia, atď.  Generácia šesťdesiateho ôsmeho minulého storočia vníma tieto slobody ako vzácne víťazstvá nad kedysi  všemohúcim a utláčajúcim kultúrnym režimom. Ľudia tejto generácie sa považujú za veľkých osloboditeľov a ich prehrešky sú oslavované ako ctihodné morálne úspechy.

Napriek tomu, že my v Mea Patria sa nemôžeme stotožniť úplne so všetkým v tomto vyhlásení, pokladáme ho za inteligentné pomenovanie stavu našej európskej civilizácie a správne načrtnuté  nutné kroky k tomu, aby sa tento stav zmenil a Európa znovu nabrala tvorivé sily a životaschopnú energiu.

Spracoval Mgr. Peter Legény

 

Celý text vyhlásenia nájdete na:  https://thetrueeurope.eu/europa-v-ktoru-mozeme-verit/