Opäť máme za sebou ďalší rok. Nebol to však obyčajný, ale naopak rok naplnený mimoriadnymi a zásadnými udalosťami. Rok, ktorý by mohol znamenať začiatok konca starej éry neobmedzeného liberalizmu a nástup éry novej.
Politické elity na čele s Frau Merkel si cieľavedome idú svojou cestou definitívnej premeny Európy na akúsi afrikanizovanú podobu s prímesou radikálneho politického Islamu a trockistického neomarxizmu. Áno, som si vedomý, že to znie ako neuveriteľný guláš, ale všetky tieto prvky tam skutočne prítomné sú.
Britské NIE zotrvaniu v EÚ v polovici uplynulého roku bolo doslova ako rana kladivom po hlavách bruselských vládcov. To, čoho sa elity síce tajne obávali, no v konečnom dôsledku neverili, že môže nastať, sa stalo tvrdou realitou. Stalo sa to realitou aj napriek brutálnemu propagandistickému ťaženiu médií, politikov, politológov, ekonómov ba dokonca aj umelcov, ktorí horlivo presviedčali občanov britských ostrovov o nutnosti zotrvania v EÚ, a o tom, že alternatíva vlastne ani neexistuje.
K riadenej invázii nelegálnych imigrantov snáď ani niet čo dodať, nakoľko tých analýz tu bolo za posledné dva roky napísaných neúrekom. Jedinou zaujímavosťou pre nás Slovákov je fakt, že napriek plamenným prejavom premiéra Fica o tom, že neprijmeme kvóty na imigrantov do ktorých nás núti Brusel, sem títo nelegálni narušovatelia schengenskej hranice prichádzajú. A nie hoci ako, ale pekne leteckými špeciálmi pod rúškom noci. Presne toto totiž zachytili fotografie z popradského letiska, ktoré nejaký uvedomelý občan pustil do éteru. Či daní jedinci na našom území zostanú, alebo nie, teraz dajme bokom, podstatné je, že vláda svojim občanom zatajuje informácie, alebo ak to chceme pekne po slovensky otvorene nám klame.
Ďalším bolehlavom pre architektov nového svetového poriadku boli americké prezidentské voľby. Opäť, aj napriek totálnej mediálnej kampani proti kandidátovi republikánov, sa prezidentom stal práve Donald Trump. Priznám sa, nezdieľam až také nadšenie nad jeho víťazstvom ako poniektorí, no doslova som sa desil víťazstva Hillary Clintonovej. Už vôbec nezdieľam predstavy o Trumpovi ako o spasiteľovi ľudstva, ale ak splní len dvadsať percent zo svojich predvolebných sľubov a rétoriky, môže sa svet ešte zachrániť pred skutočne veľkým konfliktom s ktorým by osoby okolo Clintonovej evidentne problém nemali.
Apropo spasiteľský komplex. Dlhodobo sa aj u nás dá pozorovať až nekritický obdiv k osobe ruského prezidenta Putina, ktorý hraničí práve s týmto spasiteľským syndrómom. Je tragikomické sledovať, ako sa Slováci delia na dva tábory. Jedni nekriticky obdivujú Západ s jeho liberalizmom a humanitárnymi bombardovaniami a druhí upierajú svoje nádeje k báťuškovi Putinovi a nerozpakujú sa oslavovať jeho vojenské dobrodružstvá posvätené aurou komunizmu a pravoslávia zároveň. Sme vôbec schopní ako národ mať aspoň predstavu o nejakej alternatíve medzi týmito dvomi extrémami?
Ono nakoniec podobné problémy majú aj iné národy v rámci Európy. Pre „starý kontinent“ by bolo prínosnejšie zbaviť sa jarma západného konzumného kapitalizmu riadeného z Washingtonu a vytvoriť nové, kvalitné vzťahy s Ruskom, no bez toho, aby sme pripustili ruské zasahovanie do našich vecí. Jedným slovom: riešením môže byť len znovu vybudovaná a silná Európa. Väčšina ľudí si to ani nedokáže predstaviť, a práve pre to sa prikláňajú k spomínaným dvom extrémom, no nie raz sa v histórii ukázalo, že práve zlatá stredná cesta je tá správna.
Nuž, aby som ale k akciám Moskvy bol objektívny, musím napísať, že angažovanosť v Sýrii bola nielen správna ,ale prináša aj pozitívne výsledky. V uplynulých týždňoch bolo dobyté vládnymi jednotkami strategické mesto Allepo. Ešte pre nedávnom na smrť znepriatelené Turecko a Rusko, sa po nevydarenom letnom puči, organizovanom s veľkou pravdepodobnosťou práve z Washingtonu, zblížili natoľko, že dnes v Sýrii koordinujú svoje vojenské operácie. Je to spolupráca síce veľmi opatrná, no kto by to pred pol rokom prorokoval. Najväčším úspechom ruskej angažovanosti je ale súčasné prímerie. Prirodzene logicky sa nevzťahuje na ISIS, Al-Kájdu a Frontu Al-Nusra, ktoré sú určené na vyhladenie, ale aj tak sa na mnohých miestach tejto jednoznačne najbrutálnejšej vojny za posledné polstoročie lepšie dýcha. Mnohí si položia otázku: Čo to má spoločné s Európou? Odpoveď znie: Veľa. V Sýrii sa totiž bojuje aj o charakter budúcnosti Európy. Jediní, ktorí pochopili strategickú hodnotu tohto boja a roky zasielajú humanitárnu pomoc ťažko skúšanému sýrskemu národu, boli a sú práve európski nacionalisti.
Pokiaľ ľavicoví humanisti a ochrancovia ľudských práv usporadúvali demonštrácie na podporu povstalcov, nacionalisti od Paríža cez Rím po Bukurešť posielali pravidelne od začiatku vojny materiálnu pomoc sýrskym civilistom. Veľmi jasne sa ukázalo, kto má v sebe pravú schopnosť ľudskej solidarity, a kto je len rozvracačom a prisluhovačom chaosu a temnoty.
Kľúčovou otázkou tohto roku bude aký postoj voči Rusku zaujme administratíva budúceho prezidenta USA D. Trumpa. Dlho sa špekuluje o jeho dobrých vzťahoch s Ruskom a Putinom predovšetkým. Osobne si myslím, že tak ako je Trump tvrdým biznismenom, bude aj tvrdým politikom. Ak bude tvrdým politickým hráčom, no zároveň konštruktívnym, môžu sa vzťahy USA a Ruska dostať na podstatne kvalitnejšiu úroveň. Mnohé nasvedčuje, že v politickom myslení nového lídra Washingtonu hrá rolu prvoradého protivníka Peking a nie Moskva. Z geopolitického hľadiska by bola táto voľba logická, no politika býva o momentálnych zvratoch a reakciách na nové a náhle situácie.
Každopádne bežný život v Európe sa na dlho nenávratne zmenil. Teroristické útoky v Nice či Berlíne, o ktorých skutočnom pozadí sa vedú špekulácie, sú len predohrou k permanentnému teroristickému ohrozeniu. O tom, že vládcovia EÚ to myslia s likvidáciou nás Európanov vážne, svedčí aj návrh na postupné zhabanie legálne držaných strelných zbraní na kontinente. Dôvod? Má to zabrániť ďalším teroristickým útokom. Aj človek s piatimi triedami ľudovej školy vie, že teroristi nepáchajú útoky s legálne vlastnenými zbraňami a tento návrh nie je nič iné, ako pokus o odzbrojenie obyvateľstva a jeho nemilosrdné vydanie na porážku.
Zdravý rozum káže naopak nielen podporovať legálnu držbu zbraní osobami s čistým registrom trestov, ale dokonca by malo byť na programe dňa znovuzavedenie povinnej vojenskej služby a domobrany na dobrovoľnom základe. Do blízkej budúcnosti je to absolútne nevyhnutný krok.
V rámci budúcnosti Slovenska, Európy a sveta je tiež životne nevyhnutné začať sa seriózne zaoberať myšlienkou ochrany životného prostredia. Môžeme riešiť politické otázky donekonečna, no pokiaľ sa nezačneme starať o prírodu je všetko ostatné snaženie márne.
Aký bude rok 2017 nezáleží len od politikov ale od každého z nás. Nezahaľujme sa do pohodlného alibizmu, že náš hlas nezaváži, pretože presne tento postoj vyhovuje politikom a mocnej oligarchii v pozadí. Práve takýchto neangažovaných ľudí premenených v tupé stádo systém potrebuje ku svojmu prežitiu. A systém padnúť musí, pretože inak padneme my.
Nestačí však len systém rozbiť, je nutné vytvoriť jeho fungujúcu alternatívu. Rozhodne to nemôže byť systém na čisto materialistických a konzumných základoch, pretože práve ten nás dostal tam, kde sa nachádzame. Zmena musí začať v samotných jednotlivcoch, musí to byť revolúcia ducha ako to trefne popísal ruský filozof Nikolaj Berďajev. Európania už padli na morálne dno, no ešte musíme padnúť na dno doslova existenčné aby sme sa mali šancu skutočne spamätať a začať budovať svoj svet od začiatku.
Mgr. Peter Legény