Nie, nebudeme hodnotiť kto bol víťaz a kto porazený, lebo na základe dostupných údajov to ani nemožno. V čase, keď si vládna trojkoalícia rozdeľuje jedného poslanca či primátora na tri kusy a ráta tak volebný výsledok každá strana pre seba, je každá polemika smiešna a zbytočná. Pri 40% zisku pre nezávislých, nemožno objektívne vyhodnotiť preferencie pre koalíciu či opozíciu, lebo ako nezávislý kandidoval nejeden bývalý straník jedného či druhého spektra. My sa pozrieme na výsledok volieb optikou identitárneho hnutia a dôsledkov preň.

Ak možno SNS ešte považovať za národnú stranu, tak Dankovi sa podaril malý zázrak. Stranu, z ktorej poutekali už takmer všetci národne orientovaní straníci a prestali podporovať rovnako orientovaní voliči, odkanalizoval k sklamaným voličom Smeru, pre ktorých je poslednou prijateľnou voľbou. A tak v čase, keď SNS pod jeho vedením mala po všemožných zradách a protislovenskej činnosti pomaly končiť na smetisku dejín, zázračne reinkarnovala. To dáva tušiť, že sa zrejme prepašuje znova po roku 2020 do NR SR a ako v 2016 bude rozhodujúcim činiteľom pri tvorbe vlády. Gratulujeme el Capitaino, podobne bravúrne zvládali takéto premety aj R. Fico s R. Kaliňákom, dnes však sedia v posledných – rozumej somárskych – laviciach v NR SR a snažia sa nepútať pozornosť.

ĽSNS získala jediného starostu a 42 poslancov. Taký Nový čas si na tom zgustol a nazval to prepadákom. Mlčky obišiel hodnotenie SaS či OĽaNO, ktorý dosiahli vzhľadom k svojej sile veľmi podobné výsledky – čo prepadákom zrejme nie je a nemôže byť. O ĽSNS je známe, že nie je vyhľadávaným koaličným partnerom a teda jej kandidáti idú len za seba. V absolútnych číslach si však nepočínali zle. Druhou vecou je odvaha postaviť sa ako kandidát ĽSNS, čo prináša známe benefity – okrem problémov v práci aj možnosť dostať sa do hľadáčika NAKA či treťosektorových sorosovských darmožráčov.

SĽS a SNJ si podelili obvyklých 7 poslaneckých mandátov a jedného starostu, čím potvrdili svoj stabilný voličský potenciál oscilujúci na úrovni 0,15% voličskej podpory posledných 20 rokov.

Nová strana s názvom Národná koalícia, ktorú v poslednom období začal propagovať čoraz marxistickejší mesačník Extraplus, získala na prvý pokus zaujímavý výsledok. Načim však dodať, že združuje ostrieľaných harcovníkov typu S. Kozlíka, E. Zelenayovej a ďalších bývalých házedesákov a snsákov, ktorých nechce ako Danko, tak ani Kotleba a Mečiar je už na zaslúženom dôchodku, keď ho naposledy vo voľbách predbehla i Nora Mojsejová alias Kabrheľová. Vysnívaný návrat na politické výslnie by Národnej koalícii malo priniesť aj spájanie sa so subjektami Belousovovej Národ a spravodlivosť, či slotových verných okolo R. Stopku z Práce slovenského národa (áno, čítate dobre, tak sa tá strana nazýva). Národná koalícia je národná v širšom kontexte, presahujúci pochop bežného smrteľníka. Je to niečo ako komunistami ovládaná Národná fronta, teda národná podľa názvu, nie v zmysle slovenského národa. Veď to i dokázala nominovaním Jánosa Bószu za primátora Komárna. Tento pán dlhodobo propaguje a presadzuje autonómiu tzv. Južného Hornozemska. V slovenčine tento názov pôsobí komicky, v maďarčine až tak nie, keďže Felvidék – Slovensko je v doslovnom preklade Horná zem (vidiek). Južné Hornozemsko (Dél Felvidék) je teda juh Slovenska, kde žije maďarská menšina. Podľa predstáv tohto pána by Južné Hornozemsko malo mať 3 parlamenty – južnohornozemský maďarský parlament, južnohornozemský rómsky parlament a konečne južnohornozemský slovenský parlament. Ba dokonca i troch prezidentov, rovnakého delenia. Pán Bósza asi rád chodí obdivovať pyramídy do Bosny a Hercegoviny a zapáčil sa mu tamojší politický model. V roku 2010 počas odhaľovania súsošia sv. Cyrila a Metoda neustále prerušoval slávnostné podujatie výkrikmi do megafónu, púšťaním sirén a vuvuzel a štvavými transparentami. Nuž, hodnotný to kandidát na primátora Komárna vo farbách Národnej koalície. Gratulujeme a želáme strane a jej členom veľa plodných myšlienok do ďalšieho boja!

Čo si ale nevšimol žiaden z naslovovzatých odborníkov (zámerne či nevedome), bola nízka volebná účasť v obciach s prevahou maďarského obyvateľstva. Pritom je známe, že volebná účasť slovenských Maďarov býva vždy vyššia ako celoštátny priemer. V niektorých obciach dosahovala len 20 – 30% voličov, čo je vskutku jav nevídaný. Aj mestá ako Komárno či Dunajská Streda mali nízku účasť. Áno, Béla aj SMK sa tešili zo ziskov primátorov a poslancov, ale v obciach, kde ich voliči tvoria 80% obyvateľstva by prehrať ani nemohli. Rozčarovanie maďarských voličov je veľké, a tak ostali sedieť doma. V Hurbanove, ktoré pred 12 rokmi na 90% ovládala SMK dnes v novom zastupiteľstve nebude ani jeden poslanec za SMK či Most-Híd. Je to výprask šovinistickej politiky. Ak maďarskí voliči budú reagovať podobne i pri parlamentných voľbách, Bugárov koniec bude zdá sa definitívny.