Predčasné voľby zastihli nepripravených všetkých – ako politikov, tak i občanov. A tak i nás, ktorí zastávame tradičné hodnoty. Pretože vybrať si v spleti politických strán a hnutí s rozličnými programami je ťažké viac než kedykoľvek predtým.

Tieto voľby tak trocha pripomínajú voľby 2002. Aj tam bolo viac – menej jasné, že zvíťazí opozícia. No aké prekvapenie nastalo, a zrejme aj pre samotných aktérov, keď vládu opäť skladala neobľúbená koalícia zo strán predošlej garnitúry. Opozícia totiž percentuálne vyhrala, no 18% jej hlasov prepadlo (medzi 3 národné strany, viacero robotníckych, dvojičiek ako napr. HZDS – HZD, SDĽ – SDA, SNS – PSNS, ba dokonca ešte aj klienti nebankových subjektov mali hneď 2 strany). Podobný model sa odskúšal aj minulé voľby a celkom úspešne. Tieto voľby tiež nie sú výnimkou. Odrazu sa nám tu vynorilo hnutie 99% so záhadnou a masívnou kampaňou na ktorú by nemalo prostriedky 99% občanov, či vznikli hneď 2 strany obyčajných ľudí a Paliho kapurkovú pohotovo nahradila nekapurková Nora Mojsejová. Všetko v rámci snahy zopakovať majstrovský kúsok z volieb 2002 a 2010.

Čo si však má počať národne orientovaný volič? Gorilou rozožratá pravica mu nemala čo ponúknuť ani predtým, údajné kresťanstvo dvoch pravicových strán je dávno prehliadnuté nekresťanskými skutkami, a SaS nesplnila svoje sľuby ani neheterosexuálom či marihuanou opojeným voličom a už vôbec nie tým, ktorí sa dali zlákať ekonomickým programom. Na druhej strane barikády situácia nie je o nič lepšia. A tak napokon národný volič ako vždy zastane nad dilemou.

Dnes má dilemy tri, ak len ešte nevezmeme do úvahy, že na kandidátke HZDS sa ocitli ľudia z tzv. ZSNS pôsobiaci najmä v nitrianskom kraji, ktorí sa preslávili spoluprácou s SMK v krajskom zastupiteľstve. Potom mu už ostáva len výber medzi SNS, NaS a ĽSNS. Ak to vezmeme od konca, ĽSNS v posledných prieskumoch dosiahla 0,4%, minulé voľby 1,3%. Hoci od minulých volieb neubehlo príliš veľa času, volič inštinktívne nevolí opakovane takú stranu, ktorá neprešla, ibaže by sa jednalo o oddaného prívrženca. Navyše ĽSNS sa dopustila viacerých poľutovania hodných činov a vyjadrení, ktoré jej na popularite nepridali. Zostáva však stranou s čistým štítom a úmyslami, a možno práve preto je odsúdená znova sa motať pri hranici 1% hlasov.

NaS – strana A. Belousovovej a R. Pučíka, ktorá okolo seba zjednotila nespokojencov z SNS a paradoxne i sklamaných z ĽSNS. Belousovová je dostatočne známa, no o národovectve Pučíka možno povedať, že ho ovanulo maximálne z prechádzajúceho rýchlika. Snaha vymedziť sa voči SNS aj ĽSNS vidno aj v tom, že NaS prilákala na svoju kandidátku napr. aj O. Dobrovodského, známeho z médií v súvislosti s terorom, ktorý mu spôsobuje cigánska rodina v susedstve. Tento mal kedysi blízko k ĽSNS, no napokon to dopadlo inak. Na kandidátke NaS možno nájsť aj ďalšie zaujímavé tváre, trebárs z prostredia Mládeže SNS. NaS osciluje na úrovni 1% hlasov.

SNS – najstaršia strana Slovákov sa drží nad hranicou zvoliteľnosti. Po tom, čo škandálmi otrasená prešla voľbami 2010 len o povestný chlp – 0,07% hlasov, snaží sa o konsolidáciu. Do popredia sa dostáva mladá krv – podpredseda A. Danko alebo R. Rafaj. Inakšie okrem predsedu strany a menovaných v strane a poslaneckom klube nemožno nájsť výraznejšie osobnosti. Na kandidátke SNS na posledných 4 miestach kandidujú aj 4 členovia politickej strany SNJ. SNS sa v prieskumoch umiestňuje tesne nad hranicou zvoliteľnosti a maximálne do 6% hlasov.

Ako sa teda národne orientovaný volič má rozhodnúť? To je skutočná dilema. Má nechať vopred prepadnúť svoj hlas voľbou strany, ktorá neprejde, či má dať šancu opäť menšiemu zlu, aby mu hlas neprepadol? Isté je, že tieto voľby vyriešia zrejme mnohé závažné otázky vnútri národného hnutia. Možno raz a navždy.

S.H., Mea patria Nové Zámky