Úsmevy, podávanie rúk, plamenné reči a záplava sľubov. Áno je to tu. Po štyroch rokoch tu máme znovu obdobie bohaté na škandály, kortešačky, a aj prvé trestné oznámenia. Predvolebný boj o to, kto bude vládnuť radniciam našich miest vstúpil do vrcholnej fázy. Z bilbordov a letákov nás znovu oslovujú politickí veteráni, no aj nové tváre v podobe mladých hráčov so zaručenými receptami na problémy spoločnosti. Skutočným novozámockým unikátom sú potom bytosti s tak veľkým sebavedomím, že si na predvolebný leták dajú fotku v štýle á la terminátor a heslo dokonale vyjadrujúce pokoru pred voličom: „ Sila sa prebúdza“. Nevadí, buďme radi, že mu to aspoň niekto do slovenčiny preložil.
Musím sa priznať, že komunálne voľby sú spolu s voľbami do VÚC asi jediné, ktorým venujem skutočnú pozornosť. Viem o časoch, keď nádejný kandidát do mestského zastupiteľstva dokázal spraviť kampaň za tri tisíc korún. Viete si predstaviť, že by dnes niekto toto dokázal za sto euro? Ani náhodou. Sú v tom často neuveriteľné peniaze. Predstavu si môžete urobiť na kandidátoch s tromi a viac bilbordmi a tisíckami letákov a reklamných predmetov. Nemusíte mať obavy, minimálne niektorým sa to oplatí. Záleží to len od dravosti, politickej obratnosti a odporúča sa tiež absencia morálnych zábran daného kandidáta. Peniažky sa dajú zarobiť nielen v rôznych komisiách, ale hlavne v dozorných radách rôznych mestských podnikov. Úspešný kandidát môže zarobiť mesačne to, na čo bežný človek robí pol roka. Tí skutočne priebojní sa môžu dostať aj k lukratívnemu stavebnému pozemku za pár grajciarov.
Aby som ale nebol len negatívny je potrebné napísať, že ešte stále existujú poslanci či primátori a starostovia, ktorým sa skutočne jedná o blaho mesta či svojej dediny. Dokonca som presvedčený, že ich nie je málo. Smutné však je, že týmto pár čestným sú neustále hádzané polená pod nohy práve tými dravými a politicky obratnejšími kolegami. Ešte smutnejšie je, že občania si často túto ich každodennú prácu pre mesto a obec nevšimnú. Spoločnou vlastnosťou týchto pracovitých služobníkov ľudu totiž často býva, že nedostatočne propagujú svoje dosiahnuté výsledky.
Ako sme na tom ale my občania- voliči? Tento obrázok tiež nedáva veľa priestoru na optimizmus. Ako inak sa dá hodnotiť fakt, že dve tretiny voličov ani nevedia, ktorí poslanci zastupujú ich obvod? V živote sa väčšina z nich neobrátila mailom či inak na svojho poslanca s konkrétnou ( a hlavne rozumnou ) žiadosťou o vyriešenie problému pri svojej bytovke, chodníku či iných veciach každodenných. Zato sa však mnohí vieme šťavnato sťažovať ako je všetko zlé a nič sa v našom meste či dedine nerobí. Je to doslovne záplava notorického sťažovania na všetko a všetkých. Presne tak to vidím denne aj na facebookovej skupine Verejná kontrola Nové Zámky.
Pamätám si ako sa ešte pár rokov dozadu dôchodkyne pri činžiakoch pravidelne starali o kvetinové záhony. Dnes je väčšina z nich premenená na skladisko cigaretových špakov a plastového odpadu. Jednoducho starí vymreli a ostatných to nezaujíma- veď nech sa stará mesto. Takýmto uvažovaním ale ďaleko nezájdeme. Prestaňme sa spoliehať len na politikov. Sú veci, ktoré vieme doriešiť aj sami. Na to sa ale musíme znovu začať správať kolektívne a nie egoisticky ako nás učí táto doba.
O čo by sme sa ale mali skutočne starať je to kam idú peniaze z našich daní. Či si mesto riadne plní svoje povinnosti a novozvolení poslanci predvolebné sľuby. Žiaľ, ľudia mávajú mizernú pamäť a predovšetkým pred voľbami .
Mgr. Peter Legény