Máme zopár týždňov do dôležitých župných volieb. Mnohí ľudia tieto voľby tradične podceňujú, neuvedomujú si totiž, že práve župa rozhoduje o tak dôležitých témach ako opravy cestných komunikácií, prevádzkach nemocníc či škôl, kde sa vzdelávajú nové generácie. Môžete si byť však stopercentne istý, že politici bez ohľadu na politické tričko, si dôležitosť  kontroly na úrovni žúp uvedomujú až príliš dobre.

Práve preto ma značne prekvapuje, že sa takmer nehovorí o nejakých konkrétnych bodoch ich volebných programov. Nezáleží na kraji ani na politickej strane, ktorá daného kandidáta nominuje. Dokonca ani väčšina tzv. nezávislých kandidátov neprezentuje čo konkrétne chcú vo svojom kraji zmeniť k lepšiemu.
Radový občan naopak nadobudol pocit a ja sa medzi nich radím tiež, že jedinou témou týchto župných volieb je Kotleba. Kotleba, kotlebovci a nástup moci zla. Toto je tá jediná téma o ktorej sa volič dozvedá z televízie, novín, tlačoviek či rádia. Krížové ťaženie „štandardných“ politikov proti pravicovému extrémizmu.

Je však skutočne namieste tento povyk, či skôr doslova hon na čarodejnice? Skúsme sa na to pozrieť trochu dôkladnejšie. Z „kotlebovského“ tábora kandidujú za župana z ôsmych krajov len v piatich a v jednom má nezávislý kandidát ich podporu. Prirodzene, čo sa týka kandidátov na poslancov, tam je frontová línia rozšírená na všetky kraje. Preto reálne obavy „štandardných“ o ovládnutí Slovenska kotlebovcami nie sú opodstatnené. Vyvstáva skôr otázka či na to vôbec personálne majú. Riadiť zodpovedne samosprávu totiž chce nielen riadnu dávku inteligencie, ale aj vzdelanie a aspoň aké také skúsenosti. Ak navyše chcete zmenu, nutné sú aj zásady a odhodlanie stáť si za nimi.

Aj samotné „štandardné“ politické subjekty ústami svojich predákov uvádzajú, že reálne sa týchto chlapcov v zelených tričkách obávajú iba v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Banskobystrickú župu popisovať nebudem, pretože za tie roky je to už skutočne obohraná platňa. Skutočne zaujímavý je volebný boj v mojom rodnom nitrianskom kraji. Štyri volebné obdobia stojí na čele župan Milan Belica. Musím priznať, že osobne ho mám za sympatického pána, ktorému sa korupčné či iné škandály doteraz úspešne vyhýbali. Otázka ale znie, či tento fakt stačí na to, aby sme ho volili aj tento krát. Iste, zaslúžil sa o záchranu domovov sociálnych služieb keď ich chcela garnitúra SMK prenajímať súkromníkom za smiešnu korunu. To mu treba priznať, ale spravil za tých šestnásť rokov Belica ešte niečo skutočne výnimočné pre kraj, niečo čo treba vyzdvihnúť a oceniť?

Nuž neviem, cesty sú takmer v rovnakom stave ako pred rokmi a nemocnice až na výnimky tiež. Zato ale predvolebné divadielko v našom kraji pod Zoborom je riadne veselé. Dlhoročný nositeľ zástavy boja proti politickej moci predstaviteľov maďarských menšinových strán v našom kraji – pán Belica – dnes ide do boja o kreslo župana s podporou Bélu Bugára. Mal by to byť problém? Určite nie, v reálnej politike nie je žiadnou výnimkou, keď vznikajú takéto neštandardné spojenectvá. Byť ale občanom maďarskej národnosti, tak kašlem na podporu od Mostu-Híd a z princípu Belicu nevolím. Ono vlastne byť Slovákom v nitrianskom kraji, tiež ho kvôli tomu istému nevolím. Nie, nie je to o nenávisti. Je to o prostej a ničím nezakalenej pamäti občana- voliča a princípoch. Niekedy mám pocit, že  z týchto kurióznych koalícií by krútil hlavou aj Machiaveli.

Asi najväčšiu obetu v boji proti chlapcom v zelených tričkách v nitrianskej župe priniesla SNS. Tá totiž stiahla svoju kandidátku Evu Smolíkovú z boja o kreslo župana a podporila tým kandidáta vládnej koalície pána Belicu. Dankova SNS všeobecne vyniká v radikálne kritickej rétorike voči kotlebovcom. Na nedávnej tlačovke sa nechal jej predseda dokonca počuť, že: „Ak mu bola (Kotlebovi) zakázaná politická strana, má mu byť zakázaná aj politická činnosť.“ Toto mi príde za skutočne trúfalé vyjadrenie, a to o to viac, že vyšlo z úst renomovaného právnika. Buď totiž stále platí, že každý občan má právo voliť, ale aj byť volený, alebo sa medzi časom zmenila ústava našej demokratickej republiky.

Čoho sa všetky tieto „štandardné“ strany boja keď vyhlasujú, že jedine oni majú reálny a v demokratickej spoločnosti realizovateľný program pre ekonomiku, sociálne veci a iné oblasti nášho života? Ak si ako politik verím, verím vo svoj program a hodnoty, nepotrebujem vytvárať tento chaos, ktorý tu momentálne reálne je. Chaos, ktorý začal už pred rokom zavedením jednokolovej voľby župana. Hlúpa a určitým spôsobom neférová zmena, len preto, aby sme odstránili alebo aspoň minimalizovali šance na zvolenie jedného konkrétneho človeka v jednom konkrétnom kraji.

Na jednej strane tieto sily „štandardnej“ politiky vyzývajú k transparentnosti a politickej kultúre, no zároveň dávajú verejnú podporu osobám, ktoré tak celkom čistý morálny štít nemajú. Je evidentné, že podaktorým by bolo zaťažko rozlúčiť sa s nepochybne výnosnými funkciami v rámci žúp.
Bolo by potrebné, aby sa nami volení zástupcovia, ktorí sa neustále odvolávajú na hodnoty a svoju službu ľudu tak naozaj začali aj správať. Ale teraz vážne, česť výnimkám, no to skôr peklo zamrzne. A to je presne dôvod, pre ktorý občan hľadá alternatívu. Či ju aj nájde je otázne. Rozhodne sa za volebnou plentou. I keď bolo by naivné myslieť si, že reálna zmena sa dá dosiahnuť voľbami. Nie, tá prichádza v hlave každého z nás.

Mgr. Peter Legény