Nedávno sme si pripomenuli a oslávili najvýznamnejší sviatok Slovákov, príchod našich vierozvestov Sv. Cyrila a sv. Metoda do Veľko-Slovenskej, českým pseudohistorizmom nazývanej aj Veľko-Moravskej ríše v roku 863, na pozvanie kráľa Rastislava. Pri príležitosti 1147. výročia príchodu vierozvestcov na naše územie, bola na Bratislavskom hrade inštalovaná jazdecká socha kráľa Svätopluka. Je to nadrozmerná jazdecká socha, ktorá zobrazuje kráľa Svätopluka sediaceho na vzpínajúcom sa koni. Autorom sochy je významný slovenský sochár a umelec Ján Kulich. Socha odliata z bronzu je spolu so žulovým podstavcom vysoká 7,8 metra. Na podstavci je plaketa s nápisom Svätopluk a označenie Kráľ starých Slovákov. Na podstavci je tiež citovaný začiatok textu buly Industriae tuae pápeža Jána VIII., ktorú Svätoplukovi poslal v roku 880! Všetko nasvedčuje čulým diplomatickým vzťahom medzi Veľko-Slovenskou ríšou a Byzanciou a neskôr aj Rímom. Tieto styky, diplomacia, samotní diplomati či diplomatická korešpondencia Veľko-Slovenskej ríše sú však na samostatnú kapitolu. V tomto článku sa chcem venovať nie tak dávnej histórii slovenských politikov a historikov, pretože reálne je žiaľ potvrdené, že pamäť dnešných obyvateľov Slovenska začína byť kriticky krátka. Priblížme si, čo sa vlastne dialo po odhalení sochy kráľa starých Slovákov, verejne dostupnými informáciami:
„Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010 novozvolený predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík zostavil pod vedením historičky Maríny Zavackej expertnú skupinu, ktorá mala posúdiť umelecký a historický aspekt sochy. Komisia sa vo svojom stanovisku okrem odborných argumentov vyjadrila k soche v tomto zmysle: Historické osobnosti tvoriace súčasť národných dejín si nemožno prisvojovať na akékoľvek stranícko-partikulárne ciele. Inštalácia akéhokoľvek pomníka na každom podobnom mieste by mala byť výsledkom širšieho konsenzu a nie rozhodnutím úzkej stranícko-politickej špičky jednej politickej strany – navyše v období tesne pred voľbami. Opačný názor vyjadrili členovia odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej pod vedením historika a medievalistu Richarda Marsinu. Okrem odborných argumentov sa komisia nazdáva, že došlo k spolitizovaniu kampane vedenej proti soche, pričom cieľom je odstrániť sochu z nádvoria a zmeniť súčasný text na podstavci sochy. V úvode stanoviska sa uvádza: Pani Marína Zavacká je verejnosti všeobecne známa svojimi negatívnymi názormi na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka a zostavila komisiu zloženú výlučne z osôb, ktoré sa politicky a publicisticky aktívne angažujú za odstránenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka z Čestného nádvoria Bratislavského hradu. Týmto bola od počiatku spochybnená objektivita komisie. Text tiež informuje, že dňa 18. augusta 2010 sa riaditeľ Slovenského historického ústavu písomne obrátil na predsedu NR SR so žiadosťou o doplnenie ustanovenej Závackej komisie o ním navrhovaných odborníkov, alebo o poverenie renomovaného historika a medievistu, univerzitného profesora Richarda Marsinu zostavením ďalšej komisie, ktorá by pre pána predsedu NR SR takisto pripravila odborné stanovisko na sochu kráľa Svätopluka. Pán predseda NR SR… neodpovedal.“[1]
Po verdikte predsedom NRSR zriadenej komisie a ignorovaní oponentov, sa vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík, vo vláde Ivety Radičovej, rozhodol odstrániť zo štítu sochy Kráľa Svätopluka dvojkríž, symbol kresťanstva a Cyrilo-Metodskej tradície. „V októbri 2010 na podnet predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, autor sochy Ján Kulich, prekryl rovnoramenný dvojkríž na štíte sochy kovovou puklicou. Sulík túto úpravu vysvetlil ako zabránenie vzbudzovania asociácií dvojkríža na štíte so znakom Hlinkovej gardy“. [2]
Terajší predseda parlamentu Andrej Danko, zo „Slovenskej národnej strany“, zaryto mlčí a ani mu na um nepríde napraviť tento úder, priam do historického srdca Slovenského národa. Pripomínam, predseda „slovenského“ parlamentu a zároveň predseda „Slovenskej národnej strany“. O ďalších, tzv. národne sa potkýnajúcich poslancoch „slovenského“ parlamentu netreba ani hovoriť, pretože dodnes sa ani jedna národne sa tváriaca parlamentná politická strana nepokúsila o nápravu danej skutočnosti. Úvodzovky v tomto prípade majú svoj reálny zmysel.
Mgr. Miroslav Šuňal
autor je politológ
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Socha_Sv%C3%A4topluka_na_Bratislavskom_hrade
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Socha_Sv%C3%A4topluka_na_Bratislavskom_hrade