Uplynulé dni boli skutočne bohaté na dramatické udalosti. Pokiaľ Obamova administratíva fakticky rezignovala na priamu iniciatívu vo vojne v Sýrii, prezident Trump sa rozhodol ukázať svaly tak ako sa na správneho kovboja patrí, a skoro ráno 7. apríla bolo z amerických torpédoborcov odpálených 59 striel s plochou dráhou letu na sýrsku leteckú základňu Šajrát v provincii Homs. Mal to byť odvetný úder a zároveň varovanie pre Asadov režim kvôli jeho údajnej zodpovednosti za chemický útok na civilistov.
Nebudem sa púšťať do špekulácií ohľadom tohto chemického útoku, no Američania za posledných 50 rokov (Tonkinský záliv, Irak, Juhoslávia, Lýbia) už toľkokrát použili falošnú zámienku pre vojnu, že nikto so zdravým rozumom nemôže nezapochybovať o ich pravdivosti. Osobne mi príde nepravdepodobné, že by sýrsky režim vo fáze, keď začína pomaly vyhrávať vojnu, urobil chemický útok na civilistov keď vie, že by to obrátilo svetovú verejnú mienku proti nemu. Práve naopak, predstavená bola verzia, podľa ktorej sýrske letectvo zbombardovalo na základe informácií ruskej rozviedky, tajnú továreň islamistických teroristov. Na miesto výbušnín tam však boli chemikálie a výsledok je nám známy.
Celý tento americký útok bol na jednej strane drahé vyprázdnenie vojenských skladov bez priameho vojenského výsledku, no na druhej strane to môže byť zásadný prelom v americkej politike. USA vedome bombardovalo v priestore, kde sa vojensky angažuje Rusko. Tentokrát boli Rusi o cieľoch bombardovania vopred informovaní po priamej linke medzi Washingtonom a Moskvou, preto aj rakety dopadli do v podstate vyprázdnených pozícií, no v budúcnosti to tak nemusí byť. Určitým spôsobom je táto akcia aj signálom pre domáce americké publikum, že nový prezident nie je nejaký kamarát Moskvy, ale naopak je pripravený na tvrdú reál politiku voči Rusku.
Pikantným na mediálnej kampani pred a po americkej intervencii bolo vyhlásenie hovorcu Bieleho domu Seana Spicera, že: „Ani Hitler si nedovolil použiť chemické zbrane“. Vo svojej horlivosti aparátčika tým vlastne poprel holokaust, za čo sa musel druhý deň v amerických médiách verejne a pekne nahlas ospravedlňovať.
Trump je buď zo svojho podnikania zvyknutý na extrémne riziko, alebo je to takmer blázon, ktorý stojí na hrane noža s názvom globálny konflikt. Stačí malá chyba a z lokálneho útoku na sýrsku delostreleckú batériu niekde v horách môže byť do večera toho istého dňa celosvetový konflikt s totálnymi následkami.
Ďalším temným hrdinom je turecký prezident a možno budúci sultán Erdogan. V diplomacii nevídane ostré slová, ktoré sa dajú nazvať bez problému vyhrážaním, zazneli počas kampane pred tureckým referendom z úst Erdogana voči Európe, kde žije niekoľko miliónov Turkov. Nemecku odkázal: „Ak ma nevpustíte do krajiny, alebo akokoľvek obmedzíte moje právo prehovoriť k tureckému ľudu, otrasiem celým svetom.“
V skutku silné slová, no nemýľme sa, vie presne čo hovorí. Európa je totiž slabá a pokiaľ sa veľmi rýchlo nespamätá, pôjde na porážku ako jahňa. Je slabá kvôli svojej liberálnej, politicky korektnej politike, ktorá zastrašuje Európanov a podporuje oslabovanie kontinentu dovozom imigrantov. Erdogan, tento vzor demokracie pre občana Kisku, otvorene vyhlásil „starému kontinentu“ vojnu. a to nie pomocou zbraní, ale vysokej tureckej pôrodnosti, tej pôrodnosti, ktorú nám naši politici neumožňujú prostredníctvom zle nastaveného sociálneho systému a celkovej nulovej podpory mladých rodín.
Nedeľné referendum tesne odhlasovalo Erdoganov návrh na zmenu tureckého systému z parlamentného na prezidentský, ktorý z neho de facto robí absolútneho vládcu, možno takmer sultána novej osmanskej ríše.
Mocní tohto sveta riešia svoju veľkú politickú hru a zatiaľ nerušene pokračuje zabíjanie kresťanov. Bombový útok na kvetnú nedeľu zabil v Egypte 44 koptských kresťanov, útok v Štokholme či napadnutie veľkonočnej kresťanskej procesie v španielskej Seville skončilo s desiatkami zranených. Iste, Európa je už dávno sekularizovaná no aj tí, ktorí nie sú veriaci kresťania si musia byť vedomí, že naša civilizácia je postavená okrem iného práve na kresťanských základoch, a teda sú to vedomé útoky na naše korene. Je viac než smutné sledovať ako v západnej Európe prázdne kostoly skupujú moslimské nadácie a premieňajú ich na mešity.
Pre mňa bolo zaujímavé čítať rozhovor s koptským kresťanom žijúcim v Prahe, ktorý nie len opísal ťažký život kresťanov v moslimskej krajine, no má pre nás rodených Európanov jeden odkaz: „Som šokovaný, že niektorí Európania stále hovoria o liberalizme a integrácii s pribúdajúcimi útokmi. To už Európa zabudla na svoju minulosť? To už zabudli na to ako vaši predkovia bránili kontinent pred osmanskou ríšou? Prečo ignorujete svoje korene. Islam nikdy nebol náboženstvom mieru“.
Na záver dodáva: „Európa, vráť sa k svojim koreňom a vy Európania, prebuďte sa!“
Onedlho Francúzsko čakajú prezidentské voľby, kde by mnohí radi videli ako víťazku Marine Le Pen.
Ak by aj predsedníčka Národného frontu voľby vyhrala, nebude to znamenať žiadnu radikálnu zmenu v politike Francúzska, a tým aj Európy. Ona totiž nemieni zastaviť imigráciu, ona ju chce iba pribrzdiť, či regulovať niečím na spôsob maximálnych ročných kvót. Jej strana sa drží ideálu „ Veľkej francúzskej revolúcie“ ktorá hovorí o Francúzoch ako politickom národe. Francúzom teda môže byť osoba zo Senegalu, Afganistanu či Laosu. Pozliepaná masa bez spoločným kultúrnych a duchovných koreňov. Preto jej prípadné víťazstvo za ktoré sa mnohí konzervatívnejší voliči modlia, nepovažujem za výhru, ale iba v lepšom prípade za získaný oddychový čas pred finále.
Mgr. Peter Legény