Prednedávnom sa mi do rúk dostala kniha so zaujímavým názvom a ešte zaujímavejším podnadpisom „Najhlúpejšia generácia: Ako digitálna éra ohlupuje mladých Američanov a ohrozuje našu budúcnosť (alebo never nikomu pod 30) od Anglického profesora Marka Bauerleina. Kniha reflektuje prienik moderných technológií do spoločnosti a ich vplyv na jednotlivca, na jeho správanie, postoje, spoločenské vzťahy, záujmy, či názory. Autor nazerá na internet, mobilné telefóny a softvérové prvky (napr. počítačové hry) kriticky a pripisuje im rôzne negatívne sociologické javy, ktoré pozorujeme v spoločnosti. Autor ako profesor literatúry vychádza aj z osobného poznania, že mladá generácia číta čoraz menej, pohŕda kultúrnym dedičstvom, a napriek prebytku informácií sa stáva nevzdelanou, nekritickou. V súvislosti s modernými technológiami autor vníma aj poruchy sociálneho správania, zvyšujúcu sa agresivitu a prejavujúcu sa demoralizáciu. Vyzbrojený týmito informáciami som sa s veľkou chuťou pustil do čítania.

Generácia Y

Týmto označením autor pomenúva terajšiu mladú generáciu a už v predhovore konštatuje, že tínedžeri žijú v prítomnosti a okamžite. Nezaujíma ich, čo sa stalo kedysi dávno, alebo niekde ďaleko. Starajú sa o to, čo sa stalo minulý týždeň v kaviarni, nie čo sa dialo počas Veľkej hospodárskej krízy. Venujú sa odkazom na Facebooku, nie Gettysburskému prejavu Abrahama Lincolna, všímajú si spolužiakov na hodinách angličtiny, nie kongresových lídrov. Ďalej konštatuje, že čím viac sa medzi sebou deti kontaktujú, tým menej si všímajú výchovu zo strany dospelých. Za všetko môžu digitálne hračky. Hračky, ktoré zaberajú každú minútu a každé miesto v živote generácie Y.

Nevyužité zdroje poznania

Autor veľmi správne v úvode poznamenáva, že príležitosti na vzdelávanie, učenie, politickú činnosť a kultúrne aktivity, ktoré sú dostupné v súčasnosti, ešte nikdy neboli lepšie. Všetky ingrediencie na vyformovanie informovaného a inteligentného občana sú k dispozícií. V laickej verejnosti prevláda názor, že súčasná generácia je omnoho zdatnejšia a vyspelejšia ako tá predošlá, keďže majú vďaka digitálnemu svetu rozvinuté schopnosti tzv. multitaskingu. Avšak faktom je, že ich technologické zručnosti  poriadne zaostávajú, najmä, keď ich musia uplatniť na výskumné a pracovné úlohy. Autonómia priniesla svoje obete: čím viac sa venujú sami sebe, tým menej si pamätajú minulosť a predstavujú budúcnosť. Majú všetky možné výhody modernosti a demokracie, ale keď vymoženosti života vedú k spoločenským radovánkam, a nie k intelektuálnej práci, myseľ mladých sa zastaví na úrovni 18-ročne mysle. Toto sa deje všade okolo nás. Smutné konštatovanie na záver úvodu.

Medzery vo vedomostiach

Prvá kapitola sa začína opisom relácie “Tonight show“, ktorá je určitým spôsobom obdobou na Slovensku známej relácie “Aj múdry schybí“. Po niekoľkých komických príkladoch hlúposti definuje postoj mladých k dianiu vo svete: „Nestačí povedať, že títo mladí ľudia sa nezaujímajú o svetové reálie. Oni sa od nich aktívne izolujú. Alebo ešte lepšie povedané, uzatvárajú sa v bezprostredných reáliách, ktoré vylučujú všetko ostatné, všímajú si len priateľov, prácu, oblečenie, autá, populárnu hudbu, situačné komédie, Facebook.“

Celá kniha je založená na výsledkoch početných štúdií, štatistík a výskumov, ktoré tak trochu uberajú na plynulosti čítania, ale na druhej strane sú nevyhnutné na utvorenie predstavy o stave intelektuálnej vyspelosti mladých Američanov (a nielen ich). Pri autorovom opise jedného takéhoto testovania vedomostí z matematiky z roku 2003 som narazil na potešujúci fakt, že 15-roční Slováci  dosiahli podstatne lepšie výsledky ako americká mládež.  Z knihy cítiť silnú kritiku súčasnej kultúry americkej spoločnosti, „ktorá neprodukuje informovanú a kritickú mladú myseľ, ale plodí adolescentného spotrebiteľa ponoreného do nevyzretých problémov a odtrhnutého od dospelej reality.“ Podľa Bauerleina adolescenti vždy zabíjali čas a príležitosti, ale Najhlúpejšia generácia pozdvihla tento zvyk na úbohý a vytrvalí spôsob života.

Fenomén “bibliofóbia“

Nie, nejde o strach zo svätého písma, ide o stále sa rozrastajúci odpor k čítaniu kníh. Techno-roztlieskavači a ich stúpenci tvrdia, že obrazovka dokáže nahradiť akúkoľvek knihu a počítače s takmer dokonalou pamäťou nahrádzajú “zastarané učebnice“ a dokonca ľudskú pamäť! Presadzujú myšlienku, že načo by si mladí mali pamätať také obrovské množstvo informácií, keď v dnešnom pretechnizovanom svete stačí kliknúť pár krát myšou. Autor tieto inovatívne myšlienky absolútne odmieta a dokazuje ich nepravdivosť. Nastupujúca generácia má o svojich črtách tú najvyššiu mienku. Antiintelektualizmus nosia ako nálepku, čítanie kníh vyhlasujú za zastaraný a urážajú ľudí, ktorí im to vyčítajú. Kognitívny prínos čítania hovorí, že čím viac čítate, tým lepšie viete čítať. Výskumníci čítania to nazývajú Matúšov efekt, podľa ktorého tí, ktorí získajú zručnosť čítania v detstve, neskôr v živote čítajú a učia sa rýchlejšie ako tí, ktorí ju nezískali. Majú väčšiu slovnú zásobu, čo znamená, že nestroskotajú pri zložitejších textoch, a lepšie rozoznávajú postup príbehov a formujú svoje argumenty, čo je schopnosť, ktorá sa inými prostriedkami nedá rozvinúť tak efektívne.

Z prieskumu HSSSE, ktorý bol uskutočnený pod záštitou Univerzity v Indiane vyplýva, že takmer polovica študentského davu zanedbáva knihy na základe vlastnej voľby a rozhodnutia, a neočakáva, že by preto mala niečo stratiť. V ich mysliach nepredstavuje a-gramotnosť a antiintelektualizmus žiadne prekážky pre kariéru a necítia v súvislosti s tým žiadnu hanbu!

Veľmi sa mi páčila pasáž o Johnovi Stuartovi Millovi, kde autor uvádza, že jeho svedectvo stavia bibliofóbiu dnešnej mládeže do nemilosrdného protikladu. Knihy ho vyviedli z trápenia a apatie, a čítanie ho pretransformovalo v niečo viac a v niečo lepšie ako bol predtým. Dnešní adolescenti majú rovnaké pocity a zážitky – depresia, potupa, neistota – a aby ťažili z kníh nemusia byť géniova, ako Mill. A nemusia ani čítať klasiku.

Pre demonštráciu dôležitosti kníh si dovolím uviesť ako príklad, jedného z najbohatších ľudí na zemi, Warrena Buffetta, ktorý už ako dieťa preštudoval všetky knihy miestnej knižnice, ktoré sa čo i len okrajovo dotýkali obchodovania na burze a skupovania akcií. Ako sa píše v jeho biografii “Snehová guľa: Warren Buffett o živote a biznise“ za svoj úspech čiastočne vďačí „knihomoľstvu“ a schopnosti analyzovať text v odbornej literatúre. Dodnes za svoj každodenný rituál považuje večerné štúdium časopisu “Wall Street Journal“. Ani v jednom životopise úspešných ľudí som sa nestretol s názorom, ktorý by knihy degradoval na nejaký prežitok ľudskej spoločnosti.

Doba obrazoviek

V tretej kapitole autor opäť opisuje výsledky rôznych štúdií a výskumov, z ktorých ma najviac zaujala štúdia z r.2007 popisujúca dlhodobé výsledky sledovania televízie, a opierala sa o dlhodobé pozorovania školených výskumných pracovníkov. Štúdia sumarizuje, že časté sledovanie televízie počas adolescencie sprevádzalo zvýšené ohrozenie pozornosti a ťažkosti s učením sa. Mladí, ktorí pozerali televíziu jednu alebo viac hodín denne v priemernom veku 14 rokov, boli vystavení riziku slabého vypracovania domácich úloh, negatívnemu postoju voči škole, zlým známkam a dlhodobému akademickému neúspechu. Mladí, ktorí pozerali televíziu tri alebo viac hodín denne, veľmi pravdepodobne pociťujú tieto dôsledky. Okrem toho mladí, ktorí sledovali televíziu tri alebo viac hodín denne, boli vystavení zvýšenému riziku následných problémov s pozornosťou a mali najmenšiu pravdepodobnosť dosiahnuť vyššie vzdelanie.

Záver

Zámerne som vynechal niekoľko posledných kapitol, v ktorých sa autor snaží nájsť určitý logický vývod smerujúci k náprave. Pani B. Šulavíková, ktorá pripravila doslov k slovenskému vydaniu, svoju úvahu končí záverom, že je nevyhnutné, aby „kustódi kultúry“, ako ich nazýva Bauerlein, tzn. učitelia, profesori, spisovatelia, žurnalisti, intelektuáli, editori, knihovníci a kurátori, naozaj hľadali cesty a nekompromisne trvali na zveľaďovaní inteligencie, múdrosti a krásy.

                                                                                   Bc. Martin Z.

                                                                            Mea Patria Nové Zámky