Veľmi ťažko sa mi píšu tieto riadky po práve skončenom prvom kole voľby nového prezidenta Slovenskej republiky. Mediálna masáž ruka v ruke s hystériou novovzniknutého združenia Agresívne Slovensko presadili zvolenie ultraliberálnej kandidátky na post hlavy štátu. Všetci tí, čo v sebe uchovávajú dedičstvo našich otcov a našich matiek, môžu už len s hlbokým smútkom v duši sledovať tento nezvratný vývoj. Páni a dámy, toto je konečná. Prehrali sme. Vývoj novej vymasírovanej generácie nesklamal a neklamal. Duch kresťanstva a lásky k národu je na okraji spoločnosti, dnes tieto hodnoty zaujímajú už iba nepodstatnú časť „držiteľky rána“. Zaspali sme na vavrínoch spoločne s kresťanským duchovenstvom.
My sme však ale mali na výber. Mohli sme si zvoliť kandidáta, ktorý predstavoval svoj program ako národný, tradičný a kresťanský. Kandidát vzdelaný, múdry, rozhľadený, skúsený. A hlavne neustupujúci zvráteným liberálnym názorom. Kandidát, ktorý mal reálnu šancu zabojovať o prezidentský úrad. Štefan Harabin. Avšak to by nesmel nad našim národom visieť ako Damoklov meč odkaz kráľa Svätopluka o troch prútoch, či posledný odkaz prvého prezidenta SR Jozefa Tisa. Dodnes, a to je o to viac smutnejšie, mnohí tieto odkazy nepochopili. Naopak, chcú byť za každú cenu v centre pozornosti a nepríjmu žiadny iný názor ako je ten ich. Marian Kotleba. Ten, ktorý namiesto toho, aby ľudí spájal a Slovensku pomáhal, ľudí odvrhuje a Slovensku „pomohol“ tak, že v posledných voľbách aj vďaka jeho podpore tu máme hlavu štátu A. Kisku ( 29.marec 2014 -12h45m09s SMS: „ Na stráž! Kiska síce nie je nič moc ale ak vyhrá Fico tak premiérom bude cigánsky ochranca Kaliňák a to by bola katastrofa! Práve idem voliť! Marian Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko“ ), teraz sa pričinil o víťazstvo ultraliberálnej kandidátky. Mal veľmi dobre zrátané, že do prezidentského úradu sa nedostane, no aj napriek tomu rozdelil hlasy konzervatívnych voličov, odobral desiatky tisíc hlasov, čím sa osobne pričinil, že do prezidentského úradu sa nedostane ani jeden z národných kandidátov. Určite neberiem Marianovi Kotlebovi jeho právo kandidovať na post hlavy štátu, to nie, avšak považoval som ho už za skúseného politika, ktorý si vie zrátať koľko sú dve a dve. Sám veľmi dobre vie, ako sa k jeho osobe správajú médiá, kolegovia v parlamente či rôzne neoliberálne aglomerácie. Andrej Hlinka povedal: „Nič pre seba, všetko pre národ.“ Žiaľ, skromnosť zrejme nebude devízou Mariana Kotlebu. Verím, že v parlamentných voľbách sa národný, kresťanský a konzervatívny voličský duch prebudí a nezabudne na to, vďaka komu máme na čele štátu toho, koho máme. Esto memmor!
Mgr. Miroslav Šuňal, autor je politológ