Tak znie názov najnovšej knihy od historika Antona Hruboňa. Hruboň ako historik z mladšej generácie nezaťaženej marxistickým nazeraním na dejiny si zobral za úlohu spracovať zaujímavú no náročnú tému pôsobenia Hlinkovej Gardy počas nemeckej okupácie Slovenskej republiky. Hneď na úvod treba napísať, že je prekvapujúce zvolenie  Stanislava Mičeva a Ivana Kameneca za recenzentov. Prekvapujúce je to z dôvodu ich všeobecne známeho prísne kritického až negatívneho postoja k 1. SR. Ale poďme ku knihe samotnej. Na vyše 200 stranách textu opisuje autor pozvoľný úpadok Hlinkovej Gardy od roku 1943, kedy sa z pôvodne  revolučnej organizácie stáva organizácia takmer nefunkčná s upadajúcou členskou základňou. Situácia sa mení vypuknutím povstania v roku 1944 kedy režim hľadá náhradu za nespoľahlivú armádu, ktorej značná časť sa pridala k povstaniu. Prirodzene sa ponúka práve Hlinkova Garda ako staro nová ozbrojená zložka slovenskej vlády. Pod vedením Otomara Kubalu ako predstaviteľa „tvrdého jadra“ v HG sa vytvárajú Poľné roty a Pohotovostné oddiely. Kniha opisuje ako Nemci síce podporovali HG ale nechceli to robiť na úkor vládnucej HSĽS, ktorá bola jedinou fungujúcou zložkou štátu. Popisuje neúspešnú náborovú akciu  do POHG v septembri 1944 a tiež problémy s výstrojou a výzbrojou tvoriacich sa jednotiek Autor opisuje aj bojovú anabázu oddielov HG nasadených proti
partizánom. Oproti starším prácam však nedáva HG iba deštrukčnú úlohu ale snaží sa objektívne posudzovať kladné aj záporné prípady bojového nasadenia. Nevyhýba sa opisu nemorálneho vyčíňania HG v Krupine ale popisuje aj nadšené prijatie obyvateľstvom na Orave či Hornom Považí. Zaoberá sa tiež vojnovými zločinmi v Kremničke a Nemeckej a podielu HG na nich. Kniha pojednáva v závere o ústupe HG do Rakúska vtedy súčasťou III. ríše a do Protektorátu kde mali Nemci v pláne z odsunutých príslušníkov vytvoriť slovenský pluk SS. Celkovo z publikácie
vyplýva, že v HG bolo veľa oportunistov, ktorí sa k nej pridali len v túžbe po finančnom a sociálnom zabezpečení ale aj veľa hrdých a vlasteneckých Slovákov, ktorí to považovali za svoju povinnosť bojovať za prežitie svojho štátu. Príbeh HG má mnoho spoločného s príbehmi
podobných militantných organizácii v krajinách satelitov III. Ríše a knihu samotnú treba hodnotiť ako pozitívny počin na poli slovenskej
historiografie.

Mea Patria