Poľský historický film ako inšpirácia…

Ako fanúšik filmov musím hneď úvodom spomenúť, že skutočne dobrých filmov je za posledné roky čoraz menej. Čo sa týka tých historických, politická korektnosť, ideologické prekrúcanie a manipulácia s dejinami dosahuje miestami trápny úškrn na tvári diváka. Svetlou výnimkou sú napríklad viaceré súčasné filmy z krajín bývalého tzv. východného bloku. A práve z tohto súdku doslova vyčnieva poľský historický film. Filmov, ktoré by si zaslúžili spomenúť je viacero. Ja som si zvolil tri príklady. Tak teda bez ďalších zbytočných slov poďme na to.

Legiony 2019, 136 minút

Režisér Dariusz Gajewski sa zahryzol do témy pre slovenského diváka absolútne neznámej, a to ozbrojeného odboja Poliakov proti cárskemu Rusku počas 1. svetovej vojny. Príbeh bojov poľskej légie (1915-1918) vedenej budúcim maršálom Pilsudskím je vyrozprávaný z pohľadu mladých ľudí, nadchnutých revolučnou myšlienkou vybojovať znovu slobodné Poľsko. Hlavnými postavami sú dezertér z cárskej armády Józek, ktorý sa zhodou okolností dostane do centra tvorby légií a mladá aktivistka Ola so svojim snúbencom Tadekom, ktorý v légii slúži u jazdectva. Medzi hlavnými postavami vznikne milostný trojuholník, čo je trochu klišé, ale aspoň pri filme zostane aj nežnejšia časť populácie. Film ukazuje obetu a neustále utrpenie boja za národnú vec, ktorej nikto okrem týchto mladých idealistov neverí. To všetko na pozadí udalostí celosvetového konfliktu. Pochybovačom je určená odpoveď z úst veliaceho legionára Króla : „Cisárov máme u prdele. Sme slobodní ľudia“. Samozrejmosťou sú bojové scény oživené slušnou hudbou. Už úvodná scéna boja s ruským ostreľovačom je celkom napínavá, ale epickým je práve útok jazdy pri Rokitne. Samozrejme, všetko s dávkou jemne zveličeného hrdinstva, no nespadne to do úrovne neporaziteľných hrdinov, akých poznáme z amerických či ruských filmov.

Toto vykreslenie poľskej cesty k nezávislosti na filmovom plátne má aj svoje menej záživné a hlavne zbytočne dlhé milostné úseky, no celkovo je to dobrý dej. Občas budete mať dokonca chuť sami zobrať do rúk zbraň a postaviť sa do radov týchto mladých idealistov.

Povstalec 1863, 2024, 110 minút

Čerstvú novinku reprezentuje film režiséra Tadeusza Syka. Zobrazuje posledný ozbrojený boj Poliakov v rámci tzv. storočia povstaní. Fanúšikov ruského sveta možno predčasne odradí. Dôvod je prostý, Poliaci znovu bojujú s ruským okupantom. Tí nezaslepení ale tentoraz nechajú filmy o víťaznom ťažení Červenej armády bokom a pozrú si film, ktorého ústrednou postavou je kňaz Stanislaw Brzóska – jeden z neskorších ikonických postáv povstania z roku 1863. Dej začína celkom dynamicky, keď jednotka cárskych vojakov napochoduje počas omše do kostola. Ich veliteľ sa dopustí rúhania, keď do chrámu naklusá na koni. To všetko za účelom násilného verbovania Poliakov do cárskej armády. Práve v tomto momente sa kňaz Brzóska dobrovoľne vymení za vybraného vdovca vychovávajúceho malého syna. Neskôr je vďaka intervencii biskupa kňaz prepustený. Mimochodom jeho postavu hrá Sebastián Fabijánsiki, ktorý veľmi presvedčivo stvárnil postavu Józeka vo filme Legiony. To už sa točí koleso dejín a vypukne samotné povstanie. Práve kňaz Brzóska poradí povstalcom, ako úspešne prepadnúť miestnu ruskú posádku v ktorej bol nedávno väznený. Napriek spochybňovaniu jeho mužnosti kvôli postaveniu kňaza sa postupne stáva prirodzenou autoritou. Aj on sám ale zvádza vnútorný boj. Nepochybuje o spravodlivosti boja proti okupantovi, ale nechce použiť násilie. Dovtedy, kým je k nemu realitou donútený. Kto vo filme čaká masové bojové scény, bude sklamaný. Predsa len, bola to partizánska vojna o drobných prepadoch na poľných cestách. Bojový život strieda na plátne pocit osamelosti povstalcov, zanechaných napospas osudu potenciálnymi spojencami zo Západu. Hrdinské povstanie je utopené v krvi a hlavný hrdina stojí na popravisku. Dejiny ale idú ďalej a bojová vlajka povstalcov sa znovu objaví v boji. To už ale bude pred bránami Varšavy, kde ju starý veterán prinesie, aby v roku 1920 bojoval proti boľševickému nepriateľovi. Takže miestami trochu pomalý, tak trochu nudný dej, ale celkovo sa film určite pozrieť oplatí.

Mesto 44, 2014, 127 minút

Na záver som si nechal za mňa lahôdku. Film režiséra Jana Komasa asi videli viacerí. Predsa len nejedná sa o žiadnu horúcu novinku. Kto tak ešte neučinil, nech neváha ani minútu. Film opisujúci hrdinský poľský boj proti nemeckým okupantom v roku 1944 vo Varšave, nenechá nikoho chladným. Na začiatok sa zoznámime zo Štefanom, jeho kamarátkou Kamou, pochádzajúcich zo skromnejších pomerov a s ďalšou kráskou Biedronkou z dobre situovanej meštianskej rodiny. Ako inak, znovu z toho vznikne ľúbostný trojuholník, takže si film znovu môžete pozrieť aj s polovičkami. Zo samotného deja toho nebudem moc prezrádzať a ani to nie je nutné. Aj tu je dej rozprávaný z pohľadu mladých idealistov, vyrážajúcich do boja s ostrieľanou nemeckou armádou iba s pištoľou a granátom v ruke. Osobne ma trochu rušili moderné prvky ako matrixová scéna dvoch milencov uprostred bojov. Bohato to ale vynahradili zábery bojov na cintoríne, bombardovanie nemocnice a emóciou nabité zábery z úteku a bojov v kanáloch. Masakre civilistov naopak surovo pripomenú tú najodpornejšiu stránku okupácie a vojny všeobecne. Ako mnohí tušia, pre hlavných hrdinov boj dopadne tragicky. Postupne umierajú za ideál slobodnej vlasti v čase, keď sa po zuby ozbrojená Červená armáda zastaví na druhom brehu Visly a sleduje ako Nemci vyvražďujú Poliakov. Ani v tomto filme neuvidíte nesmrteľných hrdinov ako v „hurá vlasteneckých“ snímkach z USA, či Ruska, ale ľudí z mäsa a kostí. Malých, obyčajných ľudí, pomáhajúcich tvoriť dejiny. Prach trosiek, pach krvi a pachuť zrady, ale aj energiu mladých vlastencov budete cítiť ešte dlho.

Sumarizujme. Napriek niektorým chybičkám krásy Poliaci točiť filmy vedia. Fantastické by bolo, keby sme sa tým inšpirovali aj u nás. Na nedostatok historických tém sa rozhodne sťažovať nemôžeme. Od vládca Sama, cez boje s Turkami, po povstanie 1848/49, anabázu česko-slovenských légií, až po vojnu s maďarskými boľševikmi v roku 1919 a množstvo ďalších tém.

Zdroje:

https://www.csfd.sk/film/707980-legiony/prehlad/

https://www.csfd.sk/film/1450080-powstaniec-1863/prehlad/

https://www.csfd.sk/film/382123-mesto-44/prehlad/

Peter Trnka

Sergej Lojko: Peklo na letisku

Peklo na letišti

Je ich zúfalo málo a čelia obrovskej presile. Ich životný priestor ohraničujú spálené ruiny doneckého  letiska – ešte pred nedávnom architektonickej pýchy Ukrajiny. Celé mesiace bránia pozície tejto improvizovanej pevnosti. Akejsi ukrajinskej verzie Alama, Westerplatte či Camerone hlboko v tyle územia ovládaného pro ruskými separatistami. Práve separatisti neustále útočiaci na túto poslednú baštu Ukrajiny im dali meno, ktoré obletelo svet. Continue reading

Čas bojovať!

poprava_kolaborantskeho_novinara_A_Kriza
To, že modernita a zvlášť moderné umenie je skutočnou kolískou hnusu, netreba normálnemu človeku zvlášť vysvetľovať. Ale že jeho podstata je skutočne satanská je vidieť aj podľa scenára hry Naše násilí a vaše násilí, ktorá má byť uvedená v brnenskom divadle Husa na provázku v rámci festivalu Divadelný svět Brno. V nej je okrem iného obsiahnutá scéna, v ktorej herec predstavujúci Krista znásilní moslimskú ženu. Na výčitky o obludnosti celého predstavenia vedenie festivalu reagovalo zvyčajnými slabomyseľnými frázami o slobode umeleckého vyjadrovania a odporučilo protestujúcim ľuďom, aby na hru nešli, ak sa im nepáči. Tu sa priam núka otázka, či by sa podobnými argumentami dala obhájiť aj hra, kde by skupina sýrskych migrantov podobným spôsobom “kultúrne obohatila” nemeckú školáčku.

Continue reading

Prípad Havran

havran_vypredaj

Dlhý čas som rozmýšľal, či mám napísať reakciu na tvorbu osoby tak deštruktívnej a sociopatickej, akou nepochybne je spisovateľ, komentátor a “teológ” Michal Havran. Či sa vôbec oplatí reagovať na jeho hysterické a afektované útoky na každého, kto nemá tak ako on homoerotické fantázie s utečencami, moslimami, či eurokraciou. Túto myšlienku som načas opustil ako zbytočnú stratu času, avšak pod vplyvom udalostí posledných týždňov som sa k danej téme predsa len vrátil.

Vražda #All for Jána a jeho priateľky totiž spôsobila masovú hystériu, ktorej plodom bolo konštatovanie, že “útok na novinárov je útokom na nás všetkých”, ako som si prečítal na jednom z transparentov na “spontánnych” zhromaždeniach. Opozícia, médiá a prezident Kiska už majú vinníka a to bez toho, aby prebehlo riadne vyšetrovanie, zadržanie páchateľov a súdny proces. Týmto sa nezastávam našej kozmeticky upravenej a skorumpovanej vlády, ani zahraničných kolonizátorov. Keby bolo po mojom, všetci by sa museli porúčať z Republiky, a to bez ohľadu na to či sú talianskeho, nemeckého, či kórejského pôvodu, lebo ani jeden sa u nás nedostal k majetku slušným, alebo aspoň férovým spôsobom. Avšak táto hystéria má za následok, že novinári začínajú byť považovaní za akýchsi sekulárnych svätcov, dobre že nie verejných činiteľov, a to nie je správne! Väčšina z nich totiž už roky za cudzie peniaze urputne vo svojich článkoch bojuje proti našej kultúre, náboženstvu a dejinám. Aj keď to možno nie je Kuciakov prípad, je dôležité tento trend demaskovať na príklade tak význačnom a symptomatickom, akým je práve Michal Havran.   Continue reading

Špinavá vojna

Zlí kolonizátori a úbohé domorodé obyvateľstvo. Presne v tejto rovnici nás vzdelávali na hodinách dejepisu a to nie len pred rokom 1989.

Knihy od vydavateľstva Český cestovateľ rozprávajú ale trochu iný príbeh. Publikácia od Adreasa Lutza opisuje udalosti zabudnutej vojny vo francúzskom Alžírsku v rokoch 1954- 1962. Continue reading

Vojna po vojne

          Hoci kniha od Milici Majerikovej- Molitoris už rozhodne nepatrí medzi „horúce“ novinky na slovenskom knižnom trhu je natoľko zaujímavá jej téma, že sme sa ju vám rozhodli bližšie predstaviť. Continue reading

Neklamte náš ľud – recenzia

František Kollár ako neochvejný bojovník za samostatnosť Slovenska prináša čitateľovi nové, nepoznané a úmyselne zatajované skutočnosti, o zápase za slovenskú svojbytnosť v emigrácii po roku 1945, a neskôr ako predseda Hnutia za oslobodenie Slovenska, aj po roku 1989 na Slovensku. Na základe dokumentov, fotografií a archívnych materiálov vyvracia romantickú tézu o budovaní samostatnosti politikmi HZDS, či o V. Mečiarovi ako o „otcovi“ novodobej SR. Jeho kniha je priamou reakciou na memoáre A.M.Húsku, vrcholného politika HZDS a na jeho spomienky z knihy „Svedectvo o štátotvornom príbehu“, kde popisuje rokovania ohľadne rozdelenia Československa. Pritom čitateľovi odkrýva dosiaľ nepoznané, alebo málo poznané zákulisia práce slovenských exulantov, ako aj ich činnosť do rozdelenia ČSFR. Nekompromisne odkrýva a dokazuje pôvod a minulosť ponovembrových politikov, ich počiny a konzervovanie faktickej beztrestnosti za zločiny spáchané na slovenskom ľude od roku 1945. Nemala by chýbať v knižnici každého, komu nie je štúdium slovenských dejín cudzie.

V prípade záujmu o knihu nás prosím kontaktujte na e-mail: 

oz. mea.patria@gmail.com , cena knihy je 4,99 € + poštovné (2,35 €).