Na okraji Nových Zámkov v lokalite Zátoň – Chrenovka sa nachádza jedno z mála odpočinkových miest pre obyvateľov mesta. Táto krásna a chránená lokalita je obľúbeným a vyhľadávaným miestom na prechádzky rodiniek s deťmi, ako aj miestom pre relax a rozjímanie v lone krásnej prírody. Toto miesto pozná každý aj pod ľudovým názvom Zúgov. Je to jedinečné miesto s krásnymi kaskádami, a hlavne je to chránené územie ktoré je obývané rôznymi druhmi chránených živočíchov, a v tejto lokalite sa nachádzajú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, ktoré sú zaraďované medzi biotopy európskeho významu. Bohužiaľ si toto krásne miesto nevšimli len obdivovatelia prírody, či rodinky ktoré sem chodia na prechádzku, ale aj rôzne podnikateľské subjekty, ktorým záleží len na tom, ako čo najľahšie zbohatnúť, a to aj na úkor samotného životného prostredia.

Keď som sa dopočul o zámere v tejto lokalite vystavať malú vodnú elektráreň (MVE), začal som sa o túto problematiku zaujímať. Bohužiaľ moje obavy sa naplnili a do rúk sa mi dostali dokumenty o výstavbe MVE. Rozhodnutím ministerstva ŽP SR dňa 24.11.2008 č.87/2008.2 bola zriadená komisia pre rozvoj hydroenergetiky a optimálne využitie hydroenergetického potencionálu vodných tokov Slovenskej republiky ako poradný orgán pre potreby aktualizácie koncepcie využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR. Komisia na základe posúdenia plnenia stanovených kritérií(technických, enviromentálnych, protipovodňových ap.) v súťaži určila dňa 14.7.2009 AMV Invest s.r.o. Nové Zámky ako nositeľa úlohy vybudovať v riečnom km 16270 rieky Nitry (Zúgov) Malú vodnú elektráreň do 1 MW (MWE) spolu s rekonštrukciou jestvujúcej pevnej hate.Zároveň AMV Invest s.r.o. Nové Zámky oprávnila uzavrieť so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Banská Štiavnica zmluvu o uzavretí zmluvy o budúcom nájme pozemkov v danej lokalite,ktorá bola podpísaná 4.11.2009. Stavba MVE na uvažovaných plochách lokality Zúgov nie je plne v súlade v súčastnosti platnými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania. Preto je povolenie výstavby MVE v predmetnej lokalite podmienené zmenou územného plánu. Podnet na zmenu UPN SU vrátane zámeru výstavby MVE bol prerokovaný v komisii územného plánovania a investičnej výstavby v Mestskej rade.Mestské zastupiteľstvo uznesením č.464/130410 schválilo obstaranie zmeny žiadateľom.

Na základe uvedeného mesto Nové Zámky obstaralo u ateliéru AUREX spol. s.r.o. Bratislava vypracovanie návrhu Zmien a doplnkov 1/2010 UPN SU, čím sa započal proces spracovávania,prerokovávania a schvaľovania dokumentu. Všetkým zainteresovaným orgánom, Obvodnému úradu životného prostredia v Nových Zámkoch bolo zaslané Oznámenie o strategickom dokumente. Keďže sa jedná o lokalitu, kde je v časti navrhované územie európskeho významu SKUEV 0084 Zátoň a chránené vtáčie územie Dolné Považie a z podnetu úradu životného prostredia, odboru ochrany zložiek životného prostredia Nitra, Ministerstvo životného prostredia SR sekcie kvality životného prostredia, odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie BA preštudovalo podnet a vydalo dňa 3.5.2010 pod č. 3744/2010-3.4/mv rozhodnutie, že činnosť MVE Zúgov sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko realizáciou navrhovanej stavby pri dodržaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nedôjde v dotknutom území k zásadným zmenám,ktoré by mohli ovplyvniť životné prostredie.

Dané orgány zainteresované do tohoto projektu však asi nebrali do úvahy všetky možné vplyvy na životné prostredie a hlavne nezobrali do úvahy ani petíciu občanov, ktorý boli a sú proti výstavbe MVE. Na túto petíciu som síce dostal odpoveď z Mestského úradu a aj som bol pozvaný ako iniciátor petície proti výstavbe MVE na rokovanie Mestského zastupiteľstva, kde sa prerokúvalo územné členenie, ale nedostal som priestor na vyjadrenie sa, bolo to proste zmietnuté zo stola. Na toto zasadnutie som priniesol aj dokumenty,ktoré boli vypracované fundovanými odborníkmi na životné prostredie. Tieto materiály sa však nedostali vôbec do rúk poslancom Mestského zastupiteľstva! Ako som sledoval hlasovanie k tejto danej veci väčšina poslancov ani nevedela o čom hlasuje,len proste odhlasovali za ako bolo vopred dohodnuté. V tom dokumente boli zapracované vplyvy zasahovania do tejto danej lokality ako aj o akú významnú a krehkú oblasť sa jedná.

Odôvodnenie návrhu ochrany:
Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu.
Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy- Ide o lesy,ktoré rastú v tesnej blízkosti riek,vodných plôch a močiarov. Kedže v nich prevládajú dreviny s mäkkým drevom, nazývajú sa aj mäkké lužné lesy. Ide taktiež o prioritný biotop, ktorý EÚ chráni zvlášť prísnym spôsobom a sú to najohrozenejšie biotopy v Európe. Pre ich zachovanie a prežitie je dôležité aby mali dostatok vody počas celého roka.Na klíčenie a prežívanie semenáčikov nových vŕb a topoľov sú nevyhnutné obnažené miesta,ktoré vznikajú po prirodzených záplavách. Tieto plochy sa nazývajú naplaveniny, ide o bahnité až piesočnaté mladé pôdy, ktoré prinesie rieka so sebou. Tento jav vzniká iba pri dostatočne veľkých záplavách, to znamená od veľkosti prietoku tzv. jednoročnej vody (takáto výška hladiny a množstva voda sa vyskytuje raz ročne). Každoročné kolísanie hladiny je preto dôležité pre vznik obnažených miest. Zároveň sa nanesené bahno musí vyskytovať na dostatočne veľkej ploche, čiže v dostatočne veľkom záplavovom území (inundáci) a musí mať dostatočnú hrúbku, pretože inak rýchlo zarastá bylinami a burinami,v ktorých vŕby a topole nerastú. Inak povedané, rieka tu môže v plnej sile bez obmedzení pretvárať záplavové územie. Takéto podmienky existujú na celom povodí rieky Nitra už iba v lokalite Zátoň (teda severne od lokality Zúgov). Znížením výšky vodnej hladiny by tieto lesy stratili podmienky na zachovanie. Nevyhnutné je zachovanie prirodzených záplav, pri ktorých rieka mení reliéf a povrch zaplaveného územia. Znížením hladiny podzemnej vody by sa pôdny povrch postupne vysušoval a o niekoľko rokov by sa zmenila štruktúra,vodný a chemický režim pôdneho profilu,čím by podmienky na mäkký lužný les zanikli. Tým sa ohrozí záväzok Slovenskej republiky voči enviromentálnej politike EU s príslušnými sankciami. Práve na lepšie zachovanie a prežívanie mäkkých lužných lesov je nutné rozšírenie doterajšieho návrhu územia o západnú a severnú časť,ktoré tam neboli zahrnuté. Nevyhnutné manažmentové opatrenie je likvidácia inváznych druhov bylín a drevín z územia, pretože tieto vytláčajú domáce,pôvodne druhy. Taktiež bude v budúcnosti vhodná obnova ramennej sústavy s cieľom jej sprietočnenia, aby aj záplavy menšieho rozsahu mali vplyv na dynamiku riečneho a brehového reliéfu. Preto sa neodporúča zmena vodného režimu obmedzením výšky vodnej hladiny ani pri tejto tzv. jednoročnej vode. Zachovanie vodného režimu sa uvádza aj v protokole ochrany územia na strane 7, v kapitole 3.2 ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu: zabezpečenie vyhovujúceho vodného režimu na lokalite (neobmedzenie záplav) a zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody (náplavy obsiahnuté vo vode,ich prirodzené ukladanie a vymývanie)Projekt vypracovala štátna ochrana prírody SR.

Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek-Biotop Európskeho významu, jedná sa o lesy rastúce na vyššie položených miestach pri riekach a podmáčaných pôdach v nížinách. Nazývajú sa aj tvrdé lužné lesy. Výskyt na lokalite je v severnej časti mimo záplavového územia.Je závislý na dostatočne vysokej hladine podzemnej vody.V súčastnosti je stav tohoto lesa stabilizovaný, ale vyžaduje si malé manažmentové zásahy ako je podpora prirodzeného omladenia dubov,jaseňov,brestov,javorov,podpora domácich druhov pri výchove porastov a potláčanie inváznych druhov.Aj v tomto lužnom lese musí byť určitý vyšší stupeň vlhkosti pôdneho reliéfu,toto zabezpečuje blízkosť vodného toku Nitry.Je preto nevyhnutné zachovanie doterajšieho vodného režimu,aby sa hladina podzemných vôd neznižoval a nepresúšal sa pritom pôdny reliéf.Vhodným opatrením by bolo i napojenie časti prietoku potoka Chrenovka do bývalých povodňových ramien v tomto lese.

Živočíchy Európskeho významu:
Ryby- Býčko (proterorhinus marmoratus),Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus)
Žaby- Kunka červenobruchá (Bombina bombina)
Cicavce- Bobor vodný (Castor fiber) a vydra riečna (Lutra lutra)
Na optimálny vývoj je najvhodnejšie zachovanie doterajších hydrologických parametrov územia,vrátane prirodzených záplav.Záplavy tu vytvárajú nové mikrostanovištia,ktoré tieto druhy obsadzujú a využívajú ich na rozmnožovanie,úkryt a zber potravy.Znížením počtu mikrostanovíšť sa môže početnosť týchto druhov znižovať.Dôležité sú každoročné,aj malé zmeny koryta a nánosov rieky,čím sa ich populácie obnovujú na týchto vzniknutých mikrostanovištiach.Tento poznatok sa uvádza aj v Projekte ochrany územia na strane 7, v kapitole 3.2 ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu:zabezpečenie dostatočne veľkej ponuky vhodných habitotov a mikrohabitatov.Projekt vypracovala Štátna ochrana prírody SR.Ak sa takéto mikrohabitaty stratia,bude ich nutné vytvárať umelo,čo nesie so sebou značné ekonomické náklady a SR by mala preferovať prirodzenú tvorbu vodných podmienok ochrany,čiže zachovanie a zlepšovanie vodného režimu lokality.

Na oficiálnej stránke územia Zátoň v rámci európskej sústavy Natura 2000 http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0084 sa uvádza že: Činnosti,ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území je aj Hospodársky odber vody,pretože je každý takýto zásah nevyhnutné posúdiť z hladiska ochrany prírody ako aj vplyvov na životné prostredie.

Radomír Veselý, Mea Patria Nové Zámky