Takto nejako sa dá v skratke parafrázovať to, ako vysvetľujú všetci na slovo vzatí odborníci, výsledky volieb či nesúhlas verejnosti s predkladanými návrhmi zákonov. Voliči a verejnosť sa jednoducho zbláznila. Treba ju preto príznačne vytrestať, ako vzpínajúceho sa pubertiaka. V prvom rade, treba POVINNE všetky naše deti odviezť do koncentračných táborov.
Samozrejme, tento výlet si aj sami zaplatia, lenže nie tí, čo ho vymysleli, ale my, zbláznení voliči zo svojich daní. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak žiadna z politických strán nemala v programe nejaké povinné návštevy koncentračných táborov, ba dokonca v predvolebnej kampani o tom nezaznela ani zmienka. Pýtam sa teda, skadiaľ majú strany, ktoré chcú presadzovať tento nápad, na to mandát od voličov? Prečo chcú deptať naše deti hrôzami nemeckých koncentračných táborov? Jedine, ak by malo ísť o vyhrážku – voliči voľte len a len nás, inak vás sem nepošleme na exkurziu, ale rovno na ostro. Napokon, naši kovaní demokrati podporujúci mučenie v koncentračných táboroch na Guantanáme či v tajných väzniciach CIA v Európe, s tým majú bohaté skúsenosti. Čiže – kto sa zbláznil?
EÚ na čele s daňovým “optimalizátorom” Junckersom nám pripravila balíček, v podobe pokuty 250 000 Eur za každého povinne nanúteného migranta, ktorého odmietneme prijať. Skadiaľ európski vševedi dospeli k tejto sume nevedno, faktom je, že stále neodpovedali na otázku, akým spôsobom chcú donútiť migrantov žiť v tom či onom štáte. Iračania, ktorí ušli vraj pred istou smrťou a našli útočisko v ČR sa jedného dňa zbalili a pokúsili sa utiecť do Nemecka. Po zistení, že Nemecko ich neprijme, sa zbalili a odišli – naspäť do vojnou zmietaného Iraku, kde im hrozí smrť. Naozaj? Ako teda udržíme na Slovensku senegalského Mobuta, pakistanského Muhamada či ktoréhokoľvek utečenca, keď ten pohŕda našou životnou úrovňou a trasie sa za dávkami na západe? Možno by bolo na čase otočiť a byť veľkodušný, prijať aj 100 000 migrantov a v táboroch im rozdávať aj krásne brožúrky o dobrom živote v Luxembursku, ideálne s fotografiami vysmiateho Junckersa, jeho rodiny a rozprávkovej vily. Verím, že Junckers ocení, keď ho prídu kultúrne obohatiť.
Osobitnou kapitolou sú niektoré superhumanistky. Idú sa biť za práva imigrantov, opľúvajú všetkých naokolo a revú od šialenstva o rasizme a xenofóbii. Islamisti, pre ktorých sa žena ráta v násobkoch kôz či tiav sa musia veľmi dobre zabávať, zatiaľ im to však vyhovuje. Jedine, že by tieto slečny a panie chceli okúsiť to, čo v silvestrovskú noc mnohé nemecké ženy museli zažívať od migrantov nedobrovoľne. Súdiac z pohľadu na väčšinu týchto superhumanistiek, nadobúdam pocit, že tuná kdesi môže byť pes zakopaný.
Mgr. Slavomír Hromada