V nedeľu 22. marca 2015 zomrel dlhoročný premiér Singapuru Lee Kuan Yew vo veku 91 rokov. Počas jeho tridsaťročného vládnutia zažil tento mestský štát najúspešnejší príbeh zo všetkých bývalých britských kolónii. Bude dobré si teraz priblížiť genézu vzostupu tohto pôvodne nevýznamného a maláriou sužovaného prístavu, lebo je skutočne poučný aj pre našu prítomnosť. Singapur prevzal Lee ako štát zložený z rôznych národností (sám bol Číňan) bez spoločnej štátotvornej minulosti. Preto sa rozhodol vybudovať novú identitu. Ak sa však nejaká neprispôsobivá menšina chcela vzoprieť tejto filozofii, neváhal proti nej tvrdo zasiahnuť. Na to doplatili čínski komunisti, huckaní Maovou Čínou. Liberálni ekonómovia dávajú Singapur za príklad úspechu, ktorý je možný len v neregulovanom kapitalizme. Pravda je však iná. Ekonomický úspech Singapuru je aj v rozvinutom verejnom sektore, keď do štátnych podnikov boli vábení najlepší odborníci, aby nezamierili do súkromného sektoru ani nepodľahli korupcii. Ide tu teda o kombináciu štátneho a súkromného kapitalizmu. Ďalším dôležitým aspektom je pomerne jednoduchá byrokracia a elektronizácia verejnej správy. Lee taktiež neveril v delenie na pravicu a ľavicu. Svojich ministrov si vyberal len podľa odbornosti a schopností a nie stranníckeho trička. Taktiež sa vyjadril, že neverí v princíp jeden človek, jeden hlas. Voľby zaviedol len preto, že fungovali v jeho milovanej Británii. Aj tu však môžu pôsobiť len povolené politické strany a zastupiteľská demokracia je tu kombinovaná s korporativizmom. Opozícia je potláčaná. Médiá v krajine nie sú nezávislé, na druhej strane tu však nehrozia mediokratické tendencie ani presstitúcia ako na Západe. Viac než dogmatizmu ľudských práv dával prednosť poriadku. Singapur je preto označovaný liberálmi za policajný štát, ale patrí medzi najbezpečnejšie miesta na svete. Taktiež zaviedol  dvojročnú vojenskú službu a Singapur s počtom obyvateľov porovnateľným so Slovenskom dáva na obranu viac ako susedná štvťmiliardová Indonézia. Lee totiž veril, že výdavky na armádu nie sú nikdy prehnané. Keď sa počas návštevy USA stretol so študentami, ktorí protestovali proti vojne vo Vietname, neváhal im povedať: “Je mi z vás zle!” V kresle premiéra ho vymenil jeho syn. Samozrejme to vyvolalo kritiku pre rodinkárstvo. To nový premiér komentoval výrokom, že biele kone niekedy splodia sivého, väčšinou však opäť bieleho koňa. O dedení politickej moci si môžeme myslieť svoje, na druhej strane by bolo na Západe nemožné či rovno trestné dávať podobný dôraz na genetiku, pôvod a kód krvi. Napriek tomu všetkému nemusel Singapur nikdy čeliť ekonomickým či politickým sankciám, čo tiež vypovedá o povahe sveta, v ktorom žijeme.

Lee Kuan Yew sa považoval za hrdého občana Britského impéria a nezávislosť Singapuru prijal so slzami v očiach. Svoje mesto preto vybudoval na najlepších tradíciách Západu: autorite, poriadku, hierarchii, silnej armáde, stabilnej ekonomike a delegovaní moci. Silne ho ovplyvnila myšlienka stavovského štátu, ktorého princípy implementoval aj v Singapure. Za svojim cieľom šiel nekompromisne, všetko robil v súlade so svojou vôľou a predstavou. To z neho robilo vodcu v intenciách najlepších politikov Európy, skôr ako ich vystriedala epocha politických klaunov. Preto je v mnohých ohľadoch Singapur vydareným potomkom Západu, z ktorého si je možné brať príklad.

Mgr. Miroslav Kuna