Slovenskí Branci (SB) sú národno-branná organizácia polovojenského charakteru, respektíve svojpomocná domobrana SR založená na občianskom princípe a dobrovoľnosti. Nie je súčasťou žiadnej inej organizácie ani nespadá pod žiadnu politickú stranu.

Vyznávame myšlienku vlastenectva, hrdosti a úcty k našim tradíciám, zdedeným národným a kresťanským hodnotám (pričom nikomu nevnucujeme žiadne vierovyznanie), myšlienku jednoty, slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti. Ctíme si pamiatku našich predkov a nadväzujeme na ich mnohostáročný odkaz, posolstvo a obetu v snahách za dosiahnutie dôstojného života i v bojoch za slobodu a nezávislosť, počnúc prastarými Slovanmi, obrannými protiavarskými a protifranskými bojmi prvého štátneho útvaru starých Slovákov a Slovanov vôbec- Samovej ríše v 7. storočí, protifranskými a protimaďarskými bojmi ďalšieho významného (staro)slovenského štátu- Veľkej Moravy, bojmi napr. s krutými Tatármi či Turkami počas Uhorského kráľovstva, protifeudálnymi zápasmi a roľníckymi povstaniami za sociálnu rovnosť, bojmi proti maďarskej okupácii, útlaku a za národnú svojbytnosť štúrovsko-hurbanovskými slovenskými dobrovoľníckymi zbormi z r. 1848/49 i česko-slovenskými dobrovoľníkmi a legionármi z r. 1914 – 1919, protifašistickými odbojármi bojujúcimi proti nacizmu a hitlerovskému Nemecku i fašistickému horthyovskému a nyilašovskému Maďarsku, bojovníkmi proti komunistickému totalitnému režimu, až po tých, ktorí prispeli k oživeniu samostatného moderného Slovenska. Našimi ideami sú sloboda, rovnosť, bratstvo, pokoj, mier, bezpečie, dobro, nezištnosť a ľudskosť!

Slovenskí Branci sa sformovali na prelome rokov 2011-2012 (oficiálny dátum vzniku je stanovený na 22.12.2011 kedy sa uskutočnilo prvé cvičenie) ako dielo mladých národne cítiacich a zodpovedných ľudí- Slovákov vážiacich si svoje historické dedičstvo, uvedomujúcich si súčasný stav spoločnosti, hrozby budúcnosti a potrebu pripravenosti. Vedenie sa združuje v Rade Slovenských Brancov, ktorú tvoria predseda, resp. hlavný veliteľ SB a jeho zástupcovia, velitelia oddielov, prípadne i vybraní predstavitelia (blízki spolupracovníci). Rada SB rozhoduje o dôležitých záležitostiach, vydáva povely a schvaľuje rozhodnutia, rieši interné problémy, riadi a usmerňuje chod organizácie.

Počas vyše roka existencie SB bolo vybudovaných po území Slovenska deväť aktívnych oddielov:

1. Oddiel Slovenskí Branci (prvotný hlavný oddiel s organizačnými centrami v Trnave a Bratislave),

2. Oddiel SB Východniar (s organizačným centrom v Košiciach),

3. Oddiel SB Žilinčan (s organizačným centrom v Žiline),

4. Oddiel SB Rusín (s organizačným centrom v Snine),

5. Oddiel SB Tatranec (s organizačným centrom v Poprade),

6. Oddiel SB Liptov (s organizačným centrom v Ružomberku),

7. Oddiel SB Orava (s organizačným centrom v Námestove),

8. Oddiel SB Považan (s organizačným centrom v Púchove),

9. Oddiel SB Nitrančan (s organizačným centrom v Nitre).

V radoch SB sú pravdaže ľudia mladej generácie, avšak rôzneho veku, študenti aj pracujúci. Členom Slovenských Brancov sa môže stať občan SR (po posúdení kompetentným predstaviteľom SB, resp. veliteľom daného oddielu do ktorého chce vstúpiť), ktorý má v úcte národné hodnoty štátotvorného slovenského národa, rešpektuje Kódex SB, riadi sa pravidlami a predpismi SB, nemá žiadne vážne zdravotné problémy a je vo veku od 15 rokov (je možné udeliť výnimku a prijať za člena aj uchádzača pred dovŕšením tohto veku). Horná hranica veku nie je stanovená, podmienkou je adekvátna fyzická zdatnosť a zdravotná spôsobilosť. Uchádzač sa stáva členom SB po absolvovaní aspoň troch výcvikov v relatívne krátkom časovom horizonte, čím deklaruje svoj záujem a ochotu byť aktívnym v prospech SB. Z pár jedincov na začiatku je teraz náš počet približne vyše 100 (nehovoriac o tisícoch priaznivcov a sympatizantov), počet členov stále stúpa a pripravuje sa vznik ďalších oddielov… Napriek tomu, že rozširovanie členskej základne je pre nás potrebné a dôležité, dávame prednosť kvalite pred kvantitou, pretože desiati verní, aktívni a pripravení príslušníci Slovenských Brancov majú väčšiu hodnotu a zmôžu viac, ako tisíc nedbanlivých.

Poslanie Slovenských Brancov:

1.) Budovanie organizácie a jej dobrého mena vo vedomí verejnosti, zvyšovanie počtu činorodých členov, vytváranie priateľských pút a bratstva medzi nimi, cvičenie a zdokonaľovanie sa, vytvorenie oddielov na území celej Slovenskej republiky, a šírenie našej myšlienky a našich ideí…

2.) Formovanie a vedenie mládeže k zodpovednosti, obetavosti, k ochote pomáhať, k zdravému životnému štýlu, športu, ku charakteru, mravnosti a morálnemu správaniu, odolnosti, psychickej i fyzickej pripravenosti (správnej reakcii na kritické situácie) a ochote sa vzdelávať ku prospechu spoločnosti. U mládeže pravda tiež pestujeme lásku a cit k svojmu národu a vlasti, zdravé vlastenectvo a podnecujeme v nich ducha ľudskosti.

3.) Dobrovoľnícke verejnoprospešné, ekologické a iné dobročinné aktivity, pronárodná činnosť, čestná asistencia pri vybraných kultúrnych a národných podujatiach.

4.) Ochrana prírodného, kultúrneho a historického dedičstva predkov, turistika, spoznávanie krás Slovenska.

5.) Ochrana obyvateľstva SR v prípade rôznych krízových situácií, alebo živelných pohrôm, pomoc pri dohliadaní na bezpečnosť občanov počas spoločenských akcií pred asociálmi.

6.) Obrana Slovenskej republiky v prípade vojenskej agresie, straty slobody, narušenia zvrchovanosti, suverenity či územnej celistvosti našej vlasti (chceme byť v takomto prípade nápomocní Ozbrojeným silám SR).

Činnosť Slovenských Brancov spočíva predovšetkým v pravidelných branných výcvikoch (prebiehajú vo voľných dňoch raz za dva týždne), výučbe a nácvikoch bojovej taktiky (sústreďujeme sa hlavne na diverzný, čiže záškodnícky nekonvenčný spôsob vedenia obrannej vojny, takže preferujeme najmä nácvik boja v zalesnených prírodných oblastiach, no cvičíme i taktiku boja v meste a zastavaných zónach), ďalej výučbe a nácviku prieskumnej činnosti, orientácie v teréne a prežitia v prírode, sebaobrany, zdravovedy, resp. lekárskej prvej pomoci, atď.

Pracujeme na princípe postupného sebazdokonaľovania, vybraní členovia oddielov na základe ich, či už menšej alebo väčšej spôsobilosti, odbornosti a záľub pripravujú pre svojich spolubrancov teoretické aj praktické inštruktáže k predmetnému bodu programu počas cvičení. Metodiku výcviku čerpáme z viacerých zdrojov, napríklad odborných príručiek, bojových manuálov a informácie čerpáme i z internetu. V tomto nám podávajú pomoc a usmerňujú nás i členovia Slovenských Brancov a podporovatelia pamätajúci si ešte základnú vojenskú službu a terajší, či bývalí príslušníci armády a iných ozbrojených zložiek.

Každý branec si sám zabezpečuje patričnú výstroj i výzbroj (prípadne si môže zapožičať zo skladov SB to čo je k dispozícii) stará sa a zodpovedá za ňu. Člen sa spočiatku môže zúčastňovať cvičení s odevom a výbavou ktorou disponuje podľa jeho možností, je však povinný postupne si zháňať potrebné veci. Predpísané sú slovenské uniformy vz.97, alebo vz.85, k tomu ďalšia povinná i nepovinná výstroj. K taktickým cvičeniam nám slúžia buď expanzne zbrane (čiže reálne, avšak upravené len k použitiu slepých nábojov), hlavne samopal vz.58, znehodnotené reál. zbrane (čiže nefunkčné), airsoftové (repliky reálnych zbraní na plastové guličky), vzduchovky a pod. Úplne postačujú k nácviku modelových situácii a manévrov, pestovaniu základných bojových a bezpečnostných návykov pri zaobchádzaní so zbraňou. Streľby ostrou muníciou sa uskutočňujú na strelniciach, prípadne aj improvizovaných, avšak pod kvalifikovaným, odborným dohľadom pri naplnení a dodržiavaní všetkých bezpečnostných noriem. Čo sa týka boja zblízka, cvičia sa základy rôznych bojových umení, záleží od oddielu (paleta je pestrá: Ruský štýl boja, Karate, Ju-Jitsu, Judo, box, Thajský box, Kick box, zápasenie..).

Význam a zmysel existencie Slovenských Brancov vo vzťahu k budúcnosti sa dá zhrnúť predovšetkým do týchto bodov:

A) Základná vojenská služba je už nejaký čas zrušená, telesná výchova na školách je na nízkej úrovni a v súčasnosti nám odrastá fyzicky neschopná, slabá a chorľavá mladá generácia bez kondičnej pripravenosti, bez akejkoľvek športovej činnosti, potulujúca sa bezcieľne po uliciach, krčmách a baroch neraz podliehajúca alkoholu, cigaretám, ba i drogám! Slovenskí Branci chcú slovenskú mládež ako budúcnosť národa podchytiť, ukázať a dať je zmysel života, morálne, umne i telesne ju formovať ku prospechu našej vlasti i celého ľudského spoločenstva. Takto formovaná a pripravená mládež môže potenciálne predstavovať aj budúcich kvalitných adeptov do profesionálnych Ozbrojených síl SR…

B) Pravidelným javom nielen v zahraničí ale aj u nás doma sú živelné pohromy, prírodné nešťastia, či už ide predovšetkým o povodne takmer každoročne sa opakujúce najmä na východnom Slovensku, alebo s povodňami neraz spojené zosuvy pôdy, snehové kalamity a tak podobne. To sú udalosti, ktoré sa dejú pomerne často a pomoci bezbranným občanom a ľuďom v núdzi nie je nikdy dosť. Slovenskí Branci chcú pomáhať aj v tomto smere, spolupracovať pri protipovodňových opatreniach i pomáhať pri samotných povodniach, pri odstraňovaní škôd spôsobených podobnými udalosťami, atď.

C) Medzi hrozbami, ktoré netreba podceňovať je aj napadnutie SR, priama vojenská agresia i nepriama strata nezávislosti, či strata území, a teda ohrozenie územnej celistvosti SR. Členstvo v proteroristickej agresívnej organizácii NATO pod imperiálnym vplyvom USA, alebo členstvo v prebyrokratizovanej Európskej únii postupne sa meniacej na všeeurópsky superštát nie je v tomto smere absolútne žiadnou garanciou istoty ani zábezpekou slobody a zachovania suverenity SR. Najväčšie vonkajšie bezprostredné nebezpečenstvo číha od našich južných hraníc. Maďarsko, ktoré na svojom území systematicky likviduje národnostné menšiny len v minulom storočí napadlo náš štát niekoľkokrát! Nehovoriac o predošlom tvrdom útlaku a terore zo strany Maďarov a ich maďarónskych prívržencov pred rozpadom rakúsko-uhorského žalára národov. V Maďarsku a celej tamojšej spoločnosti počnúc politickými predstaviteľmi, cez úrady, cirkvi a deti fanatizujúce školstvo, až po radových občanov je evidentná atmosféra veľkomaďarského nacionálneho extrémizmu až neofašizmu, nadradenosti, expanzionizmu a revizionizmu hraníc. Tieto nebezpečné sily presahujú hranice, vnikajú do všetkých okolitých štátov na územie obývané maďarskými (či skôr pomaďarčenými) menšinami a vytvárajú nebezpečnú zlovestnú iredentu. Medzi štáty, ktoré sú týmto najviac ohrozené je práve SR, resp. jej južné územia.

Len pred pár rokmi (2007) vznikla v MR na popud polit. strany Jobbik ich fašistická paramilitaristická odnož – Maďarská garda, pri ktorej založení asistoval napr. aj bývalý maďarský minister obrany (!) a niektorí členovia parlamentu hlavne zo strany Fidesz. Neofašistický Jobbik sa dokonca dostal do Európskeho parlamentu kde vyvoláva s ostatnými maďar. etnickými stranami susedných krajín napätie a nevraživosť… Maďarskí predstavitelia jasne hlásajú falošnú ideológiu tzv. Veľkého Maďarska (ako oni nazývajú bývalé spoločné Uhorsko, pričom Maďarsko vzniklo len r. 1918, oficiálne až r. 1920), a z výrokov i činov maďarských politikov je zrejmá snaha o revíziu hraníc, minimálne o kultúrnu a územnú autonómiu južného Slovenska pod maďarskou správou (podľa vzoru Albáncami okupovaného srbského Kosova). Tieto maďarské protislovenské (a protislovanské) sily vystupujú čoraz razantnejšie. Príkladov maďarského šovinizmu a iredentizmu počas celého obdobia samostatnosti od r. 1993 i pred ňou je nesmierne veľa a je to priam do očí bijúce, nehorázne a hlavne- nebezpečné! Od falšovania histórie a osočovania nášho národa, cez snahy o novodobú maďarizáciu južného Slovenska až po vyzbrojovanie sa a vojenské cvičenia simulujúce prebrodenie cez Dunaj (proti komu asi?!)… Hlupáci, kolaboranti týchto maďarských extrémistov a odrodilci chladní voči osudu svojej vlasti to nevidia alebo nechcú vidieť, avšak zodpovední občania vážiaci si svoj národ a štát si túto veľkú hrozbu musia uvedomovať, upozorňovať a byť na ňu pripravení! Slovenskí Branci medzi nich patria…

Napokon netreba zabúdať, že žijeme v dobe svetovej krízy, krízy ako ekonomickej- finančnej- hospodárskej, no čo je horšie, tak aj krízy morálnej, spoločenskej, kedy si ľudia nevážia jeden druhého a necenia si toho čo majú, plytvajú potravinami a vodou, zatiaľ čo inde zomierajú do hladu a smädu, panuje netolerantnosť, zvrátenosť, bezohľadnosť, rodiny sa rozbíjajú, atď. Nevieme presne kam to až povedie, avšak história – učiteľka života nám vraví, že každú krízu využili pre svoje zvrhlé chúťky sily zla, čo viedlo napokon k nepokojom a vojenským konfliktom… Slovenskí Branci majú preto význam aj v tomto ohľade!

D) V rámci vnútroštátnych problémov je neprehliadnuteľná a neudržateľná situácia tykajúca sa neprispôsobivého cigánskeho etnika, ktoré je známe svojou nečistotou a neochotou vzdelávať sa, pracovať a spolupodieľať sa na budovaní hmotných ani duchovných hodnôt, je známe výraznou kriminalitou, násilnými činmi, či už vraždami, bitkami, vyhrážaním sa, krádežami, znásilňovaním mladých i starších žien, týraním a konzumovaním najmä psov a vôbec domácich miláčikov, požívaním drog a iných návykových látok, ničením verejného majetku, nášho prírodného i kultúrneho dedičstva (výrub stromov v národných parkoch, nedávno vypálený hrad Krásna Hôrka…), sú známi krvismilstvom a následnou psychickou i fyzickou genetickou degeneráciou spôsobenou častým incestom, rôznymi infekčnými chorobami, ktorými ohrozujú obyvateľstvo, atď, atď…

Súčasný stav cigánskeho problému je ohromujúci a stále sa zhoršuje, pričom populácia tohto etnika stále rapídne narastá! Rastúci kriminálny cigánsky živel neustále terorizuje väčšinové obyvateľstvo a kompetentní tento stav neriešia. Naopak, Cigáni sú napriek škodám, ktoré spôsobujú pomaly zákonom chránení. Zatiaľ čo ostatné rodiny si na bývanie musia zarobiť svojou prácou, Cigánom sú prideľované byty a budujú sa pre nich nové obydlia zadarmo, aby ich mohli zdemolovať tak ako predošlé… Nemalá časť peňazí daňových poplatníkov ide na ich početné deti, zatiaľ čo oni tieto svoje deti nahé alebo otrhané nechávajú pobehovať po kontajneroch (v iných prípadoch svoje deti vyhadzujú vo veľkom do detských domovov, kde získajú aspoň elementárnu výchovu a vzdelanie, i keď to štát zas stojí ďalšie financie)… Taká je pravda! A ten, kto si dovolí upozorňovať na tieto fakty a povedať pravdu je označovaný za rasistu! No logicky je iba otázka času, kedy kalich horkosti pretečie a príde doba, keď bude treba pred týmto násilníckym živlom v plnej miere brániť poctivých občanov. Napríklad v roku 2004 nastali na východnom Slovensku cigánske rabovania, vo veľkom sa lúpilo a okrádalo. Musela dokonca zasahovať aj armáda… Cigáni pokrikujúci heslo: „My chceme jesť!“ rozbíjali obchody a rabovali ich, no to, čo predovšetkým mizlo z pultov predajní boli cigarety a alkohol!.. Aj v súčasnosti sa takzvaní predstavitelia „rómskej inteligencie“ vyhrážajú rabovaniami spred niekoľkých rokov. Takáto a ešte horšie situácie teda môžu nastať kedykoľvek a od toho tu majú byť Slovenskí Branci, aby svojpomocne a dobrovoľne chránili ľudí pred vyčíňaním tejto zberby, ktorá je veľkým bezpečnostným rizikom.

Slovenskí Branci rovnako môžu nezištne pomáhať pri strážení úrody, ktorá je vždy ohrozovaná cigánskymi zlodejmi, alebo tiež prípadne môžu vypomáhať pri strážení rôznych budov a objektov… Máme už i skúsenosť so zabezpečovaním poriadku na istom kresťanskom festivale, kedy branci z 5. Oddielu Tatranec dohliadali na pokojný chod akcie a bezpečnosť účastníkov. Tí sa totiž stávali na minulých podujatiach obeťami zločinu miestnej cigánskej populácie z neďalekej osady. Táto iniciatíva sa veľmi osvedčila. Už teraz je isté, že v oblasti ochrany obyvateľstva i majetku pred cigánskym terorom majú Slovenskí Branci jednoznačne veľmi veľké opodstatnenie a budúcnosť!

Myšlienka existencie Slovenských Brancov má s určitosťou budúcnosť a je správnym počinom národne uvedomelej a zodpovednej činorodej mládeže. Je reakciou na nepripravenosť mladej generácie Slovákov na prípadné hrozby, na dnešný žalostný stav Ozbrojených síl SR a na neexistenciu dobrovoľných branných záloh zriaďovaných a podporovaných štátom, ktoré napr. v ČR alebo v Poľsku ako súčasť armády fungujú už dávnejšie… Hlavný motív je zhrnutý do vety, ktorá je uvedená na propagačnej stránke SB: „Základom mieru a pocitu bezpečia je dobrá pripravenosť na riešenie krízových situácii, ktorá Slovensku dnes chýba“. Napriek dobrému úmyslu majú Slovenskí Branci aj neprajníkov a posmeškárov, pre ktorých to je hranie sa na „vojačikov“ s umelými zbraňami. Avšak zabúdajú na to, že napodobeniny reál. zbraní slúžia na vykonávanie taktických cvičení a na základné bojové i bezpečnostné návyky pri zaobchádzaní so zbraňou, ako už bolo vyššie v článku spomenuté. A práve to je potrebné, pretože aj tie najlepšie a najmodernejšie zbrane človeku neposlúžia keď ich nevie používať, keď nemá nič v hlave, keď nie je trénovaný a nemá žiadne vedomosti a bojové zručnosti… Takýto ľudia, ktorí nevedia priložiť ruku k dielu, ale vedia sa len posmievať a kritizovať dobrú snahu aktívnych občanov zabúdajú na to, že všetko čo robíme je reálne – od taktiky, nácviku bojových manévrov, prieskumnej činnosti, cez lekársku prvú pomoc, prežitie v prírode, topografiu, až po kondičnú prípravu a sebaobranu. Nie sme profesionáli, no zdokonaľujeme sa v tom, učíme sa, cvičíme to – ale to všetko je reálne!

V tomto ohľade ma napadá historická paralela napr. so slovenskými dobrovoľníkmi z rokov 1848/49 bojujúcimi za národné oslobodenie spod maďarizačného i sociálneho útlaku. Tiež ich nebolo spočiatku veľa, avšak postupne rástol ich počet, tak ako i Slovenskí Branci rastú… Tiež boli nepriateľmi a neprajníkmi posmievaní, pretože spočiatku nemali žiadne uniformy, len bežné dedinské šaty, niektorí dokonca nemali ani obuv a chodili bosí, pušky a šable nemali ani zďaleka všetci, namiesto nich mali viacerí z nich len kosy, vidly a cepy. Lenže to, čo väčšina z nich mala, bola oddanosť národu a odhodlanie bojovať za svoje práva, preto po ich prvých bojových úspechoch, ich vtedajších nepriateľov smiech prešiel… A dnes vieme, že títo štúrovsko-hurbanovskí bojovníci v našich dejinách, srdciach a mysliach zanechali hlboké stopy a sme na nich právom hrdí. Slovenskí Branci si ctia ich pamiatku, pokračujú v ich tradícii a tou cestou ktorou oni kráčali, ideme hrdo i my!…

Napokon hodno povedať, že kým politika a iné faktory súčasnej doby ľudí rozdeľujú, Slovenskí Branci chcú spájať všetkých čestných ľudí dobrej vôle. Zatiaľ čo politici často veľa sľubujú a málo čo zo svojich sľubov splnia, Slovenskí Branci sa chcú činiť, pripravovať sa, aby mohli v prípade potreby zakročiť a pomôcť. Nie sme s určitosťou nijakí extrémisti, rešpektujeme a máme vo vážnosti štátno-právne usporiadanie a zákony Slovenskej republiky. Nevykonávame žiadnu podvratnú činnosť a nemáme žiaden zlý úmysel. Nie sme voči nikomu predpojatí, uvedomujeme si, že nemožno nikdy hádzať všetkých ľudí istej skupiny do jedného vreca, vážime si všetkých dobrých a čestných ľudí nech už sú hocakého národa, etnika, rasy, farby pleti, či vyznania viery. Avšak odmietame tolerovať hanebné činy, podlosť, páchanie násilností a neprávostí na našom národe i všetkých poctivých spoluobčanoch. Ctíme si princípy demokracie, ale odmietame jej zneužívanie, sociálnu nerovnosť, zbedačovanie a vládu novodobých feudálov a oligarchov. Naše pohnútky sú úprimné, neženie nás kupredu vidina moci ani peňazí, z našej činnosti nemáme nijaký zisk, len duchovné, morálne uspokojenie, že sa nenechávame unášať prúdom, ale sme aktívni v prospech dobrej a správnej veci. Chceme pomáhať ľuďom v zložitých situáciách, v stave ohrozenia a v nepriazni osudu. Sme odhodlaní chrániť národ i vlasť pred napadnutím zvonka i zvnútra a pred akoukoľvek negatívnou ideológiou ohrozujúcou myšlienku ľudskosti. Budeme do posledného dychu brániť česť a pamiatku našich predkov, ktorých krv v nás koluje, slobodu, pravdu a spravodlivosť!

Tomáš Bičkoš, člen Rady SB, veliteľ 2. Oddielu SB Východniar