ciganska_laska_k_detom

Najnovšie výsledky testovania žiakov z ich vedomostí ukázali nielen pokračujúci trend plazivej debilizácie spoločnosti, ale najmä sídelné rozdiely, kedy okresy najmä východného Slovenska obstáli v porovnaní so západnými priepastne zle. Konečne sa opatrne pripustilo, že za zlými výsledkami je najmä vysoký podiel žiakov z málo podnetného sociálneho prostredia (rozumej mladíkov a devuchy z osád) v daných školách. Po novoročnom odmäku, kedy aj MV SR začalo hovoriť otvorene o rómskej kriminalite na základe mapy kriminality podľa sídiel, je toto ďalšie zistenie na základe zakázanej etnickej príslušnosti. Teda, to čo je jasné každému zdravo uvažujúcemu človeku už desaťročia, teraz mienkotvorní analytici vynašli sťa teplú vodu. Neskoro, ale predsa! O to smiešnejšie však vyznieva ich zistenie, že za daný stav môžu – učitelia!

Keď premiér R. Fico po zbabraných voľbách do VÚC na sneme svojej strany v plamennom prejave vyzval súdruhov na zvýšený boj s triednym nepriateľom, so slovami o nutnosti chodiť medzi ľudí, bolo jasné, že sa tak odštartovala nová vlna populizmu s cieľom odvrátiť postupný pád preferencií. A tak sa razom zjavil R. Kaliňák v cigánskych osadách so zákonom proti otravujúcej kriminalite, alebo splnomocnenec vlády Á. Ravasz na miestach s početnou cigánskou menšinou. Ich novou dogmou je vzdelávanie neprispôsobivých. Prečo je to takmer nemožné, o tom som písal tuná:

Slniečkársky sen

Zaujímavejšie ako prázdne frázy politikov či analytikov sú však názory a predovšetkým reálne skúseností ľudí, ktorí na rozdiel od politikov a všemožných “odborníkov”, sú denno-denne konfrontovaní s neprispôsobivými. Napríklad, Á. Ravasz na stretnutí s občanmi Hurbanova dňa 7.12.2017, pri diskusii nedokázal adekvátne odpovedať na ich pripomienky či otázky. Výsledok stretnutia okrem jalových rečí priniesol len jediné: zhodu na tom, že prítomní sa nezhodnú. Ravasz nedokázal odpovedať, ako chce stredoškolsky vzdelávať a začleňovať 14-15 ročných mladíkov a devuchy, ktorí končia základnú školu, a pritom majú už dieťa a ďalšie na ceste. Nedokázal odpovedať na to, ako možno začleňovať do školy deti, ktoré rodičia pred zápisom nadopujú Rohypnolmi, aby vyzeralo čo najviac mentálne zaostalé, a aby bolo preradené do osobitnej školy – s vidinou invalidity, a tým aj možnosti poberať invalidný dôchodok od plnoletosti (ktorý bude vyšší aký dostávajú celoživotne pracujúci dôchodcovia a dovtedy budú poberať príspevky rodičia na ťažko zdravotne postihnuté dieťa). Nedokázal odpovedať na to, ako je možné, že analfabeti podpisujúci sa na úradoch či v bankách krížikmi sú držiteľmi vodičských oprávnení, nedokázal odpovedať na to, ako je možné, že neprispôsobiví nie sú postihovaní za rušenie nočného kľudu, či za enviromentálne zločiny spočívajúce v zriaďovaní skládok priamo vo dvoroch alebo neplatenia za povinný odvoz tuhého komunálneho odpadu.

“Začleňovači” radi búrajú segregačné múry, ktoré postavia zúfalí obyvatelia ako poslednú obranu pred neprispôsobivými. Sami si však svoje prepychové vilky oboženú trojmetrovými betónovými múrmi, alebo rovno závorou s vrátnikom. “Začleňovači” radi pchajú neprispôsobivých medzi majoritných žiakov, ktorých potom terorizujú, či zdržujú vo vyučovaní, ako sú o tom nespočetné príklady v praxi. “Začleňovači” však svoje deti segregujú a dávajú do elitných škôl. A o tom to je. Neprispôsobiví robia čo robia, pretože im je to dovolené. Neprispôsobiví by nemohli robiť nič z toho čo robia, ak by im to neumožnili “začleňovači”. A preto by si mali všetci terorizovaní slušní ľudia uvedomiť, že len zlosť na neprispôsobivých nič nevyrieši. Že nemenej podstatnú vinu za súčasnú situáciu nesú aj všetci “začleňovači”, ktorí “úspešne integrujú” toto etnikum už sedem storočí.

 

Mgr. Slavomír Hromada