Miroslav Šuňal reaguje na prípad katechéta Antona Čulena

 

Vážený pán Martin Kramara.

Vážený pán Jozef Adamkovič.

Určitú chvíľu som hlboko premýšľal, či vydám toto svoje osobné svedectvo. Avšak nakoľko sa prípad katechéta Antona Čulena, ktorý kandidoval za poslanca do NRSR za ĽS Naše Slovensko medializoval na uvedených webových stránkach

http://www.aktuality.sk/clanok/324761/kandidoval-za-kotlebovcov-na-skolach-uz-nebude-moct-ucit-nabozenstvo/

a

https://dennikn.sk/416313/kotlebov-kandidat-nebude-dalej-ucit-nabozenstvo-cirkev-nim-uz-nerata/?ref=top )

rozhodol som sa reagovať. Rovnako bude moje svedectvo ako reakcia na túto udalosť zverejnené. Na úvod však treba čitateľa oboznámiť s oficiálnym listom pána Jozefa Adamkoviča, riaditeľa Diecézneho katechetického úradu v Bratislave v plnom znení:

Vážený pán Mgr. Anton Čulen

 Zo ZŠ Prokofievova prišla sťažnosť rodičov detí, ktoré navštevujú hodiny náboženskej výchovy, že na hodinách náboženstva (konkrétne v 3. ročníku) ste sa vyjadrovali k voľbám, výsledkom volieb, účasti pána Kotlebu vo voľbách, jeho miesto v parlamente atď.

Nakoľko i z iných škôl, na ktorých vyučujte náboženskú výchovu, prišli podobné sťažnosti, ktoré sa dotýkali i rozdávania predvolebných letákov strany, za ktorú ste kandidovali, Vás prosím, aby ste sa k týmto sťažnostiam písomne vyjadrili.

Pokiaľ nebudú sťažnosti riadne prešetrené, pozastavujem Vám vykonávanie kánonickej misie na všetkých školách, na ktorých učíte.

Zároveň Vás musím upozorniť, že Vaše angažovanie sa v politickej strane, za ktorú ste vo voľbách kandidovali, nie je zlúčiteľné s poslaním, ktoré Vám bolo zverené udelením kánonickej misie a s podmienkami pre udelenie kánonickej misie.

Tiež Vám musím pripomenúť, že kánonická misia, ktorá Vám bola udelená dňa 30. 3. 2011 (č.1301//2011), je platná do 31. 8. 2016. Po tomto dátume Vám nebude obnovená. S touto skutočnosťou boli oboznámené školy na ktorých vyučujete náboženskú výchovu i farské úrady farností, do ktorých predmetné školy patria.

Jozef Adamkovič

riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Bratislave

 

Vážení páni, čitatelia, novinári. Vydávam vám svedectvo o mojom priateľovi, kresťanovi telom a dušou, pánovi Antonovi Čulenovi. Svedectvo obyčajného človeka, otca rodiny, tvrdo zarábajúceho na chlieb každodenný. Ako isto všetci vieme, prebieha mimoriadny, Cirkvou svätou vyhlásený rok Milosrdenstva. Dovolím si zdôrazniť slovo MILOSRDENSTVA. Milého srdca, nie nenávisti. V článku sa budem odvolávať na Písmo sväté, to Písmo, ktoré nám ako základné hodnoty viery a morálneho učenia zanechal Boh človek, Ježiš Kristus. Evanjelium nám vraví: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Mk 12,31. Na inom mieste Evanjelia sa dočítame: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojim Otcom, ktorý je na nebesiach. Mt 10,32.

Anton Čulen mi je bratom v Kristu. Viete vážení páni, týmto jedným rozhodnutím sa snažíte zničiť všetky obety a utrpenia, ktoré hlavne počas komunistickej éry priniesol tento obetavý veriaci človek na oltár katolíckej viery. Človek hlboko veriaci v Boha. Človek presadzujúci kresťanskú morálnu náuku. Človek dlhé roky presadzujúci to, aby nedeľa patrila Bohu
a rodine. Človek čistého srdca a duše. Človek Anton Čulen. Z tohto človeka, otca piatich detí, ste vy a vaši poradcovia spravili prvého ponovembrového politického disidenta. Anton Čulen celé roky svedomito plní svoje poslanie, vštepuje najmenším a najčistejším dušiam lásku ku Kristovi, povzbudzuje dospelých vo viere, pomáha kde je to potrebné. Svojim rozhodnutím ste ukázali, že si nectíte ani základný Zákon štátu, ktorým je ústava Slovenskej republiky. Druhá hlava, článok 24, nám zaručuje slobodu myslenia. Zaujímavá pre vás by mala byť hlavne Tretia hlava – politické práva, článok 26, no a článok 30, odstavec 1 vám tu odcitujem: Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Avšak podľa toho, ako ste konali v prípade katechéta Antona Čulena, vás táto skutočnosť evidentne nezaujíma, pretože by ste nemohli konať tak, ako ste konali. Dnes sa píše rok 2016, nie rok 1950, a perzekvovať ľudí na základe politického a osobného názoru sa už dnes vážení páni nenosí. Alebo azda áno? Vaše kroky tomu plne nasvedčujú. Neboli to azda kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ktorí v 50. rokoch 20. storočia trpeli za svoje presvedčenie v internačných a pracovných táboroch? Veruže boli. A vy si dnes po polstoročí dovolíte s človekom hlbokej viery v Krista spraviť to isté, čo robili ateistickí komunisti s veriacimi? Za presvedčenie a politický názor? To je nehanebné a neodpustiteľné! Šťastím je, že je tu Boh, ktorý posúdi vaše aj moje kroky. Vkladám do jeho rúk aj svoju modlitbu, aby k vám bol milosrdný.

Vážení páni, čitatelia, novinári. Rovnako ako môj brat v Kristu Anton Čulen, som aj ja spoločne s ním kandidoval vo voľbách do NRSR za ĽS Naše Slovensko. Rovnako spoločne s Antonom Čulenom som aj ja podpísal všetky Výzvy Iniciatívy 2016. V podstate som zakladateľom a iniciátorom samotnej Iniciatívy 2016. Pracujem. Pozorne budem čakať, či aj mňa postihne podobný osud, ktorý ste zariadili svojim rozhodnutím Antonovi Čulenovi. Myslím, že nie. Tretia hlava ústavy SR, článok 32, mi totiž zaručuje:  Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Na záver si dovolím do vašej pozornosti upriamiť Evanjelium podľa Matúša, kapitola 23, verše 1-39. Ježiš Kristus to v danej kapitole veľmi jasne a priamo odkazuje nám všetkým. Je na každom čitateľovi, koho z nás tam nájde.

 

Mgr. Miroslav Šuňal