Brány Sodomy

Ale no čo sa nám to stalo na tom trenčianskom gymnáziu? Už nie pandémia, vojna, či zdražovanie o dvojciferné čísla sú problém, Vážení občania! Nie, sú ním urazené city Mladých Saskárov, týchto politrukov v zácviku, ktorí si všetky tieto negatívne javy nevšímajú, pretože sú zrejme z rodín, ktoré ich riešiť nemusia. Ako svojho času mladý Jauro. A keď je všetko ok, peniaze sú, zdravie je, mladícka energia tiež a vojna je len v TV (si myslia), treba spustiť novú ofenzívu na frontoch kultúrnej vojny. A k tomu teraz skutočne došlo. Hlavným problémom, ktorý všetky ostatné boľačky spoločnosti hravo strčí do vrecka, je pôsobenie dvoch učiteľov náboženstva na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne.

Tí si totiž v 21. storočí a v Európskej únii na hodine katolíckeho náboženstva (5. apríla) dovolili povedať, že “homosexualita je zranenie. Je stavom nedokončeného rozvoja osobnosti po emocionálnej stránke a stavom nenaplnenej potreby lásky vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia”. A zaklincovali to tým, že len ľudia, ktorí dokážu premáhať “neprirodzené homosexuálne sklony”, pôjdu do Neba. Čiže všetko v súlade s katolíckym učením a celkom podľa slov napr. takého Sv. Pavla z jeho Prvého listu Korinťanom, kde sa vyslovene píše, že súložníci mužov (okrem iných) nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Hrôza, že? Nuž, autor tohto článku si myslí, že sa dal použiť aj údernejší slovník, a katechéti sa k danej problematike vyjadrovali ešte súcitne a diplomaticky. Ale poďme ďalej. Na mladých extrémistov zo SaS sa vraj obrátili priamo študenti, ktorí sa na predmetnej hodine zúčastnili. Takže mladí katolíci, ktorí takto nerobia nič iné, len si špinia do vlastného hniezda. Tiež žiadna novinka. Ale hviezdnu hodinu zažil aj riaditeľ gymnázia Pavol Kováč.

Jeho nasadenie v “kauze” už nevyzerá len ako snaha zabrániť negatívnej medializácii, ale zrejme vyviera aj z jeho presvedčenia. Katechétov si pozval na koberec: “S vyučujúcimi som sa rozprával a svoj postoj obhajujú. Vraj majú podľa osnov učiť aj o homosexualite a študenti sa o tom chcú rozprávať. Tvrdia, že postupujú presne podľa svojich cirkevných dogiem a prezentujú oficiálny postoj cirkvi”. Pánovi direktorovi sa tiež nepáči, že si na prednášku zavolali “nejakého pána, ktorý je vraj psychológ a teológ a homosexualitou sa zaoberá”. Resumé bolo také, že vyučujúcich požiadal, aby nepokračovali v prednáškach na danú tému. Nuž, zlatý socík sa nám vrátil, aj keď v modifikovanej, neomarxistickej podobe. Vrchnosť zasa rozhoduje o tom, ktoré pasáže z Písma sa môžu učiť a ktoré nie. Kováč sa obrátil aj na ministra školstva, čiže s trochou zlomyseľnosti by sa dalo povedať, že na toho pravého. Ten celkom vážne navrhol skupinovú terapiu pre študentov, ktorí sa museli prednášky zaváňajúcej dobre že nie fašizmom a holokaustom zúčastniť.

Áno, aj ja sa smejem, ale len nad absurditou toho všetkého. Inak je to viac ako alarmujúce. Vyjadriť sa samozrejme musel aj Marek Madro, riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá pôsobí na vývoj mládeže asi tak pozitívne, ako svojho času časopis Bravo! Povzdychol si, ako často sa na jeho stránku obracajú tínedžeri s inou sexuálnou orientáciou, ktorí sa boja stigmatizácie a negatívneho postoja spoločnosti. Dobré by bolo posvietiť si na to, s akou “inou” orientáciou sa na ňu obracajú. Poskytujú empatické poradenstvo okrem homosexuálov aj mladým s rôznymi “fíliami”, ktorí sa nevedia so svojimi chúťkami vyrovnať? Naozaj chceme hovoriť ľuďom s neprirodzenými sklonmi, že je to všetko ok, cool a IN, že sú tak stvorení a podobné nezmysly? Skutočne hrôzostrašné je skôr to, že sa tu tlačí len toto jediné riešenie. Ale čo stovky mladých ľudí, ktorí takto žiť nechcú? Kto im pomôže? Kedysi tu bola možnosť psychiatrickej intervencie, ktorá mala výsledky. Áno, homosexualita je choroba a dá sa liečiť, alebo jej prejavy aspoň potláčať. Možnosť voľby, ktorú tak radi liberáli pretláčajú pri iných témach, je pri tejto rezolútne odmietaná. Ale ono sa to dá, ako dokazuje príklad Dr. Charlesa W. Socaridesa (1922-2005), ktorý pomáhal osobám s homosexuálnymi sklonmi vyše 40 rokov, založil Národnú asociáciu pre výskum a terapiu homosexuality (NARTH) a bol laureátom ceny pre výnimočných profesorov Asociácie psychoanalytických psychológov britskej zdravotnej služby. Dr. Socarides dokázal pomôcť tretine pacientov k normálnemu životu a tí sa nakoniec oženili a mali deti. Vo svojich prácach popisuje, ako kultúrna revolúcia zmenila patológiu na životný štýl, ako “radou manévrov, lží a úplných nezmyslov homosexualitu cez noc vyliečili – príkazom. Donútili A.P.A. (Americkú psychiatrickú asociáciu, pozn. aut.), aby vyhlásila, že pohlavný styk osôb rovnakého pohlavia nie je úchylka. Je to iba stav – rovnako neutrálny ako ľavorukosť”. Homosexualita ale nie je životný štýl, je to smrtiaci štýl.

Pacienti s nábehom na AIDS často Dr. Socaridesovi hovorievali. “Pán doktor, keby som neabsolvoval liečenie, bol by som mŕtvy”. Väčšina establišmentu však konvertovala na progresivizmus. Problém však nastane, ak niektorý z nich začne zrazu používať zdravý rozum. Naposledy takto pocítila na vlastnej koži liberálnu toleranciu spisovateľka J. K. Rowlingová. Hoci svojho času priniesla povinnú obeť progresivizmu v podobe vyhlásenia, že profesor Dumbledore z jej Harryho Pottera je homosexuál, nenávratne si to pokazila svojimi transfóbnymi názormi. Začalo sa to v roku 2020 sériou príspevkov na Twitteri, kde spochybnila používanie rodovo neutrálneho jazyka. To nenechalo chladnú ani Emmu Watsonovú, ktorá vďaka sfilmovanej sérii o mladom satanistovi dosiahla svetovú slávu. Spisovateľke pripomenula, že “transľudia sú tým, kým hovoria, že sú a zaslúžia si žiť bez toho, aby ich niekto stále spochybňoval, či im hovoril, že nie sú tým, kým hovoria, že sú”. Iste ste sa v tomto slovnom eskamotérstve na úrovni nášho Danka takmer stratili rovnako ako ja. Nevadí, pretože hlúposť je naozaj ľahšie vykonať, ako obhájiť. A rovnako domotané je celé obhajovanie niečoho, čo obhájiť nejde. Lebo táto téma je o tom, o čom je, totiž len a iba o sexualite a o ničom inom! Bol by som naozaj zvedavý, či by sa sympatizanti LGBTI, ak nepomôže nič iné, vydržali pozerať na to, ako si dvaja muži sexuálne preukazujú “náklonnosť”. To by bola tá pravá terapia šokom, ktorú by veľká časť našej pomýlenej (nielen mladej) populácie asi potrebovala! Potom by pochopili, čo obhajujú.

Teda aspoň dúfam, že zvracací reflex by im pripomenul, že absorbujú niečo toxické.  Brány Sodomy sa otvorili a hrozia zhltnúť novú generáciu. Nádejam sa, že katechéti na trenčianskom gymnáziu nezabudli študentom pripomenúť, akým spôsobom boli za svoju “orientáciu” odmenení homosexuáli v tomto starovekom meste. Nie je to podružná téma, skôr symptóm dekadencie. A nie je náhoda, že propaganda okolo homosexuality sa orientuje najmä na mladých. Je to skutočná diktatúra queerproletariátu, bitka, ktorú musíme vybojovať. Lebo asi zbytočne budeme viesť naše deti k určitým hodnotám, ak nám bude na krk neustále dýchať ministerstvo pravdy a lásky. Potom je už naozaj len otázkou času, kedy budú násilím odoberané deti z “extrémistických” rodín a následne dávané do výchovy osvietenejším párom (možno dvom mužom), alebo štátnym zariadeniam s tou pravou ideologickou prípravou. Úplný a dokonalý Prekrásny nový svet Aldousa Huxleyho! Ak takýto scenár zažiť nechceme, musíme sa postaviť aj proti šikanovaniu dvoch katechétov, ktorí sa previnili iba tým, že si robili svoju prácu. Naša mládež ešte nie je stratená. Ale o tom v budúcom článku. 

Mgr. Miroslav Kuna