Všetci dobre poznáme okrídlenú bájku o žabe a horúcej vode. Keď žabu hodíme do horúcej vody, vyskočí z nej. Keď ju však hodíme do studenej a začneme ju zohrievať, žaba si postupný nárast teploty neuvedomuje, nevyskočí z istej pasce, ale postupne sa uvarí. Podobné príslovie hovorí aj o salámovej metóde – žiadať nesplniteľné maximum, potom zdanlivo ustúpiť a pristúpiť na kompromis, čím vlastne získavam nie celú salámu, ale odkrojenú časť z nej. Nastoľovaním nových a nových požiadaviek prostredníctvom salámovej metódy naďalej z povestnej salámy ukrajujem – až ju napokon získam celú – a dosiahnem všetko, čo som chcel, nedbajúc na kompromisy.

Tieto dve okrídlené frázy mi prišli ako prvé na um v súvislosti s utečeneckou krízou a jej dôsledkami pre Slovensko. Proti vôli 97% občanov už v Gabčíkove usadili migrantov v záchytnom tábore. Kvóty na utečencov sme odmietli, EU sme zažalovali. Odpor obyvateľstva voči migrantom všeobecne je celospoločenský. A to nemožno obísť. Proti nie je nejak 40 či 60%, ale temer všetci. Preto usídlenie imigrantov nateraz nie je aktuálne. Čo s tým?

Slovensko sa hlási stále poväčšine ku kresťanstvu, dokonca v našom základnom zákone štátu – Ústave SR, máme priamo v Preambule odvolávku na kresťanské dedičstvo a korene. A tak 150 údajne irackých kresťanov sme doviezli. Premiér to nazval dobrovoľným príspevkom Slovenska. Príspevky on vo všeobecnosti rád rozdáva. Samozrejme, nie zo svojho, ako pravý eurosocialista. Po vlne odporu v obciach, kde mali byť títo kresťanskí Iračania umiestnení, napokon zostanú v záchytnom tábore. A hra na city môže začať.

Čo sme to za kresťanský národ? Čo sme to za chamraď, čo nevie, čo je jej svätou kresťanskou povinnosťou? Ako s opovažujeme v multikultúrnej Európe si vôbec migrantov vyberať podľa vyznania a dokonca ešte aj voči tým mať výhrady? Čo sme to za zver, že neposkytneme útočisko utečencom, ktorým hrozí smrť?

Otázky však stoja inak. Tak po prvé, je našou vecou, koho príjmeme a koho nie. A či vôbec. Ako už býva zvykom, občanov sa na názor nikto nepýta a ak aj náhodou áno, aj tak ho nerešpektuje. Druhou vecou je, že hoci štatisticky je SR väčšinovo kresťanská, je otázne, do akej miery svoje kresťanstvo aj dotyční – vypĺňajúci túto kolónku pri sčítaní ľudu – žijú. Ateisti či inoverci by sa mohli domáhať podľa tohoto usídlenia trebárs irackých či sýrskych ateistov, poťažmo budhistov či hinduistov. Čiže – zjavný nezmysel, ako celé presídľovanie.

Zámerom bolo samozrejme niečo iné. Islamisti na ešte aspoň väčšinovo formálne kresťanskom Slovensku majú sympatie porovnateľné s belgickým pedofilom Marcom Detrouxom. A čo je ešte horšie, tieto sympatie k nim rovnako tak prechováva aj väčšina inovercov či nevercov. Migráciu teda bolo treba do niečoho zaobaliť. Do niečoho prijateľnejšieho. A snáď ako jediné sa ponúkali blízkovýchodní kresťania.

Veď ktorý kresťan by odmietol pomoc blížnemu svojmu, tým viac, ak ide o záchranu života? Dokonca ani neverec by neodmietol. A áno, je morálne správne, poskytnúť nevyhnutnú pomoc životom ohrozeným kresťanom pred hovädami z Islamského štátu.

Je však nevyhnutné preto ich presídľovať na Slovensko? A ak áno, je nevyhnutné ich tuná usadiť? Ak áno, prečo? Prečo nemožno počkať do porazenia Islamského štátu, do znovuobnovenia poriadku v ich domovských štátoch (kde chaos vyvolali presne pomenovateľné persóny a štáty)? Načo taký zhon odrazu, keď Islamský štát vyčíňa už nejaký ten rôčik v podstate dosiaľ bez povšimnutia?

Povinné kvóty zatiaľ neprešli a logicky ani fungovať nebudú. Tak treba skúsiť iný mechanizmus. Usadiť sem religiózne možno blízkych, no genofondovo, jazykovo, kultúrne a vzorcami správania úplne odlišných obyvateľov. Aby mohlo vzniknúť ďalšie sociálne vylúčené obyvateľstvo, odlišné od autochtónneho obyvateľstva, aby mohla vzniknúť ďalšia enkláva multikulturalizmu. Že preháňam? Už 700 rokov žije na našom území komunita, ktorá sa taktiež hlási ku kresťanstvu, či k našim hodnotám. Jazykovo je tiež inde, geneticky tiež, a v podstate aj vzorcami správania. Napriek tomu, tej dlhej dobe akej s nami žije, nedokáže sa prispôsobiť našej kultúre a spolunažívanie s ňou je problematické. My tu chceme zasiať ďalšiu komunitu?

Kde máme záruku, že po usídlení 150 irackých kresťanov následne neusídlime 500, 1000 či viac ďalších? A prečo len z Iraku, prečo nie aj z inakadiaľ? A prečo len kresťanov, čo tak umiernených moslimov, čo tak hinduistov, budhistov a ďalších? A vraciame sa na začiatok – k onej žabe, či salámovej metóde. Už nebude treba žiadne povinné kvóty, žiadne prehlasovania v europarlamente či inde, my sami si všetko zariadime pomocou svojich politikov. Rodiaca sa možná koalícia Smer-SD s Mostom-Híd je toho skvelou zárukou. Most-Híd ako jediný z relevantných politických strán je za prijímanie imigrantov a Smer-SD vždy po voľbách otočí svoj kurz v duchu eurosocialistov, ktorí najhorlivejšie presadzujú imigračné kvóty a ďalšie nezmysly. Veď tieto dve strany si pred pár dňami tak skvelo tľapli pri aplikácii autokratických a policajno-reštriktívnych opatrení priamo do Ústavy SR. Ďalšie dejstvo pokračujúcej tragédie príde zrejme po voľbách.

Mgr. Slavomír Hromada