Keď som sa dozvedel, že z Bratislavy otvorili novú leteckú linku do srbského Nišu, hneď ma to zaujalo. Srbsko som navštívil niekoľkokrát, ale okolo Niša som len prechádzal. Pri pohľade na ceny leteniek a termíny bolo rozhodnuté – idem sa tam pozrieť.
Mnoho ľudí podlieha falošnej predstave o nákladnosti leteckej prepravy. Nuž, mňa cesta do Niša stála 21€ a späť dokonca 4,99€! Ak by som bol počkal ešte nejaký ten deň, aj cesta tam by ma vyšla len 5€. Ale to je už priveľký risk, lebo vzápätí ceny leteniek stúpli na 35 – 50€ za jednu cestu. Letisko v Niši ma hneď prekvapilo, hoci je to mesto o veľkosti Košíc, samotné letisko pripomína veľkosťou priemernú slovenskú autobusovú či vlakovú stanicu, takže cestujúci tu nemusí mať obavy z čakania na pasových či bezpečnostných kontrolách.
V Srbsku platí srbský dinár (RSD), pričom za 1€ momentálne dostanete cca 125RSD. Zmenárne (Menjačnica) sú prakticky na každom rohu. Zaujímavosťou je, že Srbi používajú výlučne bankovky, dokonca aj nízkych nominálov – napr. bankovka 10RSD má hodnotu len 8centov, 20RSD zas 16centov, atď. Takže pestrofarebných bankoviek budete mať čoskoro plné vrecká. Jestvujú aj kovové mince až do výšky 20RSD, ale sú používané len minimálne – Srbi sú zvyknutí na bankovky.
Z letiska odchádza verejná doprava do mesta, my sme však využili služby taxi služby. Cesta do centra mesta, kde sme mali dohodnuté ubytovanie, vyšla na 330RSD – teda neuveriteľných 2,60€! Cestovanie taxíkmi je teda lacné a pohodlné, najmä ak je vás viacej. Ceny v Srbsku sú pre našinca príjemným prekvapením, aj ubytovanie na 2 noci s raňajkami pre 2 osoby a dieťa vyšlo dokopy na 50€. Ceny v reštaurácii sa príliš nelíšia od našich, rozdiel je však v gramáži, ktorá je väčšia. Ceny potravín v obchodoch sú nižšie ako u nás. Naopak, napr. ceny značkového oblečenia sú vyššie ako u nás.
Niš ako mesto je veľmi staré, jedno z najstarších v Európe. Narodil sa tu byzantský cisár Konštantín Veľký, k Byzantskej ríši patril Niš až do 9. storočia, potom k Bulharsku a v 12. storočí konečne Srbsku. Od 15. storočia pripadol Osmanskej ríši a jeho nepokojná a krvavá história pokračovala. Najvýznamnejšie protiturecké povstanie sa udialo v r. 1809, kedy sa srbskí bojovníci pod vedením Štefana Sindeliča hrdinsky postavili tureckej presile. Keď ich situácia bola bezvýchodisková, vyhodili do vzduchu muničný sklad. Tento počin im privodil smrť, rovnako však tak aj tisícom tureckých nepriateľov. Rozzúrený turecký paša prikázal srbským povstalcom odseknúť hlavy a na výstrahu vyše 900 hláv osadiť do murovanej veže. Táto veža sa z väčšej časti zachovala dodnes pod názvom Čele kula. Je vo vnútri novopostavenej kaplnky. V návštevnej knihe ma zaujalo množstvo komentárov zo Slovenska, ale aj zo západnej Európy. Odsekávanie hláv teda islamským fanatikom šlo dobre aj pred 200 rokmi, rovnako ako dnes. Vstupné do pamiatky je 160RSD, máte však možnosť zakúpiť si sieťovú vstupenku za 200RSD, ktorá vás oprávňuje na vstupy do antického náleziska Mediana, múzea a do koncentračného tábora Crveni krst. Antické nálezisko bolo však t.č. zavreté.
Centru mesta dominuje pevnosť nad riekou Nišavou. Mne osobne pripomínala komárňanskú pevnosť. Vstup je voľný a máte možnosť sa prechádzať pomedzi hradby, zrekonštruované pamiatky ako zbrojnica, či mešita, ale aj lapidárium s pozostatkami náhrobkov z rímskych čias. Pred vstupom do pevnosti sa naľavo nachádza trh na spôsob poľských trhov či košického blšáku a troška môžete aj užasnúť, čo všetko je možné ponúknuť na predaj.
Na moste vedúcom cez rieku Nišavu je pamätník najvýznamnejšiemu rodákovi Niša – už zmieňovanému cisárovi Konštantínovi Veľkému. Kúsok odtiaľ na námestí zas pompézny pamätník pripomínajúci obete prvej aj druhej svetovej vojny. Niekoľko uličiek ďalej zas objavíte monumentálnu jazdeckú sochu kráľa Alexandra Karadžeordževiča. V centre objavíte tiež množstvo kaviarní, barov a reštaurácií – a kto neochutnal tredičné srbské jedlá či nápoje, ako by v Srbsku ani nebol. Srbi sú veľmi srdeční, ihneď ako vás začujú, spozornejú, prihovoria sa, poradia. Slováci majú v Srbsku dobré renomé.
Destináciu Niš možno len odporučiť. Množstvo pamiatok, ale aj príroda v okolí, prijateľné ceny pre našinca, dobrá dostupnosť z Bratislavy za približne hodinu letu. Ale aj iné benefity. Človek si tu uvedomí, čo všetko spôsobuje vojna, ktorej následky vidieť ešte stále. Nielen v nižšej životnej úrovni, dodnes viditeľných zhorených budov po náletoch NATO, ale aj v minulosti. Pamätník Čele kula ako memento agresívnej moslimskej expanzie, ktorá naberá na obrátkach aj v súčasnosti.
Mgr. Slavomír Hromada