Srebrenica

 

Príbeh politicky korektného rasizmu alebo najväčšia lož od konca 2. svetovej vojny.

Tak znie podtitulok knihy Alexandra Dorina rozoberajúcej udalosti okolo údajného masakru bosnianskych moslimov z leta 1995.

Takmer dvadsať rokov nás politici a médiá masírujú totálnou formou proti srbskej propagandy. V drvivej väčšine filmov či dokumentov, opisujúcich občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii, je jasne vidieť tú istú schému. Moslim a Chorvát nevinné obete, Srb krvilačný netvor vraždiaci všetko živé na okolí.

Je úplne na mieste otázka kto má záujem vykresľovať srbský národ v takomto negatívnom svetle. Národ, ktorý bol počas prvej aj druhej svetovej vojny na strane západných spojencov a nemalou mierou sa pričinil o porážku nemeckého militantného imperializmu. Ako je možné, že práve bývalí spojenci ako Británia, Francúzsko či USA teraz vykresľujú Srbov ako genocídnych maniakov?

Kniha nie je len o udalostiach v Srebrenici z roku 1995, ale popisuje aj začiatky konfliktu v Bosne. Budete mať možnosť prečítať si o nájazdoch moslimských oddielov pod vedením Nasera Oriča na srbské dediny a ich brutálne akty vraždenia, znásilňovania a vypaľovania. Budete čítať okrem iného výpovede holandských vojakov UNPROFORu, ktorí sa v júlových dňoch roku 1995 nachádzali priamo v Srebrenici počas jej obsadenia srbskou armádou. Budete mať možnosť oboznámiť sa s faksimíliami dobových armádnych dokumentov bosniansko – srbskej armády. Novinári vám opíšu rozhovory s Oričom v ktorých sa chváli masovým vraždením srbského civilného obyvateľstva. Autor knihy vás upozorní na fakt, že z údajných 8000 obetí masakru v Srebrenici sa našlo iba 2000 tiel a veľká časť z nich patrila mužom, ktorí zahynuli v riadnych bojových akciách, a to dokonca pred júlom 1995. Vašu pozornosť tiež upriami na fakt, že takmer 1000 osôb zo zoznamu údajných obetí sa po vojne zúčastnilo volieb, čo by pre mŕtve osoby malo byť určitý problém.

Kniha veľmi výstižne opisuje oportunistickú politiku krajín tzv. demokratického západu počas konfliktu v bývalej Juhoslávii a určite by nemala chýbať v knižnici každého človeka, ktorý ešte nemá úplne zatemnenú myseľ propagandou a túži si sám utvoriť názor na túto tragickú časť dejín európskeho kontinentu.

Mea Patria