Rok 2015 bol jednoznačne prelomový v dejinách Európy. Umelo vytvorená invázia tzv. imigrantov na náš kontinent, nezmyselné správanie sa politických špičiek v Bruseli a Berlíne, ktoré už dávno prekročili hranicu deliacu ich od otvorenej zrady európskych národov. To bol rok 2015.

Bol to ale aj rok, kedy sa ukázali prvé náznaky odporu voči tejto deštruktívnej politike. Zárodky tohto odporu možno jednoznačne určiť v susednom Maďarsku, kde vláda Viktora Orbána jednoznačne po celý čas od prepuknutia tejto invázie zaujala jasný a rázny postoj. Ten postoj by sa dal zhrnúť vetou: „ Stop, idete proti národným záujmom Maďarska a idete proti záujmom Európy a jej národov.“

Maďarsko sa rozhodlo, že sa nemieni slepo podriaďovať diktátu Bruselu a Berlína a mieni si začať samé rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti. To rozhodovanie sa pohybuje v mantineloch prežitie národa alebo jeho postupný a potupný zánik. Vývoj posledných mesiacov jasne ukázal že žiadna iná alternatíva neexistuje. Zánik alebo prežitie.

Aj keď menej razantným ale vo svojej podstate rovnakým spôsobom sa k tejto nastalej geopolitickej situácii postavilo Slovensko. Slovenská vláda viac krát deklarovala, že sa nemieni bez akejkoľvek diskusie skloniť pred doslova deštrukčnými rozhodnutiami z centier moci našej drahej a pokrokovej EÚ.

Zaujímavý bol postoj vlády Českej republiky pod vedením Bohuslava Sobotku. Tá síce taktiež neustále poukazovala na nebezpečenstvo imigračnej vlny a na neopodstatnenosť tzv povinných kvót na prerozdelenie týchto nikým nekontrolovaných ľudí valiacich sa do Európy ale v zásade sa diktátu eurobyrokratov podvolila. Naopak výroky prezidenta Zemana a predovšetkým nálady bežného obyvateľstva sa čoraz viac profilujú ako protiimigrantské a dokonca rázne protieurópske v zmysle súčasnej podoby EÚ.

Koncom októbra sa v Poľsku konali s napätím očakávané parlamentné voľby. Vopred sa očakávalo, že boj o voliča zvedú predovšetkým vtedy vládnuca Občianska platforma na čele s Ewou Kopaczovou a strana Právo a Spravodlivosť( PiS) pod vedením Jaroslawa Kaczynského.

Pokiaľ vládna Občianska platforma pri euro rokovaniach podporila povinné kvóty a zasadila tak tvrdú ranu snahám Maďarska a Slovenska, PiS deklarovala, že v prípade víťazstva vo voľbách pôjde cestou národnej zvrchovanosti a nebude tolerovať diktát Bruselu a frau Merkelovej. To čoho sa eurobyrokrati a šedé eminencie v pozadí obávali sa stalo realitou. Kaczynského konzervatívno národná strana zvíťazila nad svojimi protivníkmi a poľahky získala potrebnú väčšinu v poľskom Sejme (parlamente). Netrvalo dlho a nová poľská vláda robí kroky, ktoré vyvolávajú v Bruseli doslova hysterické reakcie. Celé to začalo menovaním nových sudcov ústavného súdu, ktoré PiS obsadila a tým vytlačila ultra liberálnu kliku a jej kandidátov. Pokračuje to rozbehnutou snahou znárodniť verejnoprávnu poľskú televíziu a rozhlas, ktorá nie je ničím iným než hlásnou trúbou propagandy Bruselu a Washingtonu podobne ako naša STV.

Vrcholným kúskom novej poľskej vlády je však čosi oveľa vážnejšie. V polovici decembra bola v centre Waršavy na príkaz vlády obsadená budova expertného centra kontrarozviedky NATO. Jej doterajší riaditeľ Krzysztof Dusza totiž odmietol poslúchnuť rozkaz na odstúpenie z funkcie. Pán Dusza bol zrejme zapáleným obdivovateľom demokracie západného typu a skôr dával na „dobre“ mienené rady z Washingtonu ako aj Berlína, ktoré ani náhodou nekorešpondovali s rozhodnutiami demokraticky zvolenej novej poľskej vlády.

Viem si živo predstaviť ako tieto kroky privádzajú politikov euro atlantického paktu k zúrivosti. A tiež si viem živo predstaviť, že už nejaký týždeň je na stoloch spravodajských služieb USA, Nemecka atď v tichosti rozpracovávaný plán ako túto situáciu v Poľsku zvrátiť. Snáď budú kreatívnejší a vymyslia niečo iné ako farebné revolúcie a podobne.

Celkom čerstvo obvinil eurokomisár Gunter Oettinger Poľsko, že porušuje európske hodnoty. Aké hodnoty tým majú „kravaťáci“ v Bruseli presne na mysli nešpecifikoval. Možno mal na mysli pokrokové hodnoty vnucované národom starého kontinentu ako deštrukcia rodiny, sociálna devastácia, rozkradnutie národného bohatstva, homosexualizácia a iné deviácie spoločnosti či rovno plánovanú genocídu európskych národov prostredníctvom niekoľkými dekádami podporovanej multi kulti agende od minulého roku vylepšenej o obrovskú valiacu sa vlnu tzv imigrantov.

Už v nasledujúcich mesiacoch uvidíme či nastúpený trend sebazáchovného odporu krajín Višegrádskej štvorky nie len vydrží ale stane sa zomknutejší a organizovanejší alebo padne posledná reálna barikáda a vyhrajú sily, ktoré sa rozhodli zlikvidovať Európu v tom stave ako sme ju poznali doteraz.

Slovensko čakajú v marci parlamentné voľby. Vládny Smer sa dlhodobo pasuje za ochrancu národných a štátnych záujmov SR. Vláda je proti kvótam no ich europoslanci za ne hlasovali. Schizofrénia alebo premyslená šachová partia?

Rétorika premiéra Fica sa dobre počúva. My Slováci sme radi keď sa niekto postaví za naše národné práva voči silnej veľmoci. Je to také odvážne ako brániť tých, ktorý sa brániť nevedia proti drvivej presile. Veľmi rád by som tejto politike veril a budem prvý, ktorý takýto postoj podporí, len tých okatých podvodov, podrazov a celkového politického oportunizmu tu už bolo priveľa. A nepíšem teraz iba o Smere ale o väčšine politických kádrov, ktoré ovplyvnili životy nášho národa od vzniku novodobej republiky.

Pokiaľ rétorika vplyvných západoeurópskych politikov a komentátorov otvorene hovorí o krajinách V4 ako o spiatočníckych či dokonca rasistických nová poľská premiérka za PiS Beata Szydlová dala pred svojou prvou tlačovkou odstrániť z miestnosti vlajky EÚ.

Gesto, ktoré niečo naznačuje.

Nastáva boj o politicko kultúrnu podobu Európy. Paradoxom je, že za storočiami overenými hodnotami teraz stoja krajiny, ktoré boli štyridsať rokov súčasťou komunistického bloku. Bloku, ktorého modus vivendi bol založený na marxisticko leninskej idee internacionalizmu a potláčania akýchkoľvek tradičných väzieb. Pokiaľ doteraz bolo v tomto boji Maďarsko a Slovensko osamotené s angažovaným 38 miliónovým Poľskom dostáva tento politicko kultúrny boj iný rozmer.

Mgr. Peter Legény