Mám ešte v živej pamäti výsledky volieb z roku 1998, kedy vraj demokratická opozícia tvorená SDK-SDĽ-SMK a SOP získala ústavnú väčšinu. Analytici sa predbiehali v superlatívoch, chválili masívnu volebnú účasť (vyše 85%) a najmä zvlášť zdôrazňovali úlohu mladých voličov, prvovoličov a vzdelaných mladých ľudí. Títo vraj, nezaťažení minulosťou, ukázali, aké hodnoty si ctia a aké smerovanie Slovenska si želajú. Analytici samozrejme predovšetkým chválili, že títo mladí voliči hlasovali vo veľkej miere práve za prozápadne orientované strany. Vo vlne jasotu nad výsledkami sa dokonca reálne špekulovalo nad možnosťou znížiť vekovú hranicu pre volebné právo na 16 rokov. Lebo veď – mladí rozhľadení ľudia, nezaťažení minulosťou, sami najlepšie vedia čo chcú a podľa toho aj volia.
Rok 2016. Je rovnako po voľbách. Všemožní analytici si lámu hlavy. Ich predvolebné prieskumy, ktorými celé roky manipulovali spoločnosť a ich neustálym omieľaním do veľkej miery ovplyvňovali rozhodovanie voličov a tým aj výsledky volieb, sú v troskách. Ako je možné, že sa mýlili tieto ich agentúry vysoko nad úroveň štatistickej chyby, dodnes nevysvetlili. Akoby aj mohli, keď čísla hádzali od buka do buka, na želanie objednávateľov – kto nimi boli, ľahko si domyslieť pri porovnaní volebných výsledkov s predvolebnými preferenciami agentúr. Analytici však znova otočili – tentokrát mladí, minulosťou nezaťažení voliči, už viac nie sú tým pravým orechovým. Už nepadali reči o znížení volebného práva, ale naopak, uvažovalo sa o jeho zvýšení aspoň na 21 rokov, či aj na 25. Aby si vraj títo nedorobení pubertiaci nerobili z volieb srandu. Preložené do ľudskej reči – mladí voliči sa najviac previnili tým, že si dovolili voliť strany ako ĽSNS či hnutie B. Kollára.
Za to sa im teraz má dostať výchovného trestu. Na hodinách občianskej náuky sa majú viac venovať demokracii a protiextrémistickým témam. Na hodinách dejepisu zas majú poriadne dostať pridané v otázkach 2. svetovej vojny, nástupu fašizmu a nacizmu a snáď aj z poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti. Ako čerešničku na torte ich vláda povinne pošle aj do koncentračného tábora Osvienčim, pričom túto cestu a výdavky s tým spojené samozrejme zaplatíme všetci daňoví poplatníci. Toto už nie je ani komédia, ale priam tragédia.
Naši vládcovia so svojimi svojskými riešeniami opäť raz zaťali do živého. Ale nie do stromu, ktorí majú záujem zoťať, ale do svojej nohy. Explózia intelektu týchto slobodomyseľných jedincov a ich riešenia sú vskutku úchvatné. Neuvedomujú si, že ich pseudoriešenia sú absolútne od veci? Žiaci sa nechcú učiť ani to, čo by sa mali, nieto predmety ako Dejepis či Občianska náuka, ktoré sú len okrajové, pre rozšírenie všeobecného prehľadu. A výlet do Osvienčimu? Isteže, ale aký to má súvis s ĽSNS? Alebo si všemožní analytici myslia, že tých vyše 200000 voličov ĽSNS volilo pre koncentračné tábory, nacizmus, antisemitizmus a podobne? Táto agenda je ĽSNS účelovo podsúvaná a napriek tomu odovzdalo svoj hlas tejto strane aj nemálo antifašistov, vysoko vzdelaných jednotlivcov, alternatívnej mládeže ba dokonca cigánov. Prečo?
Pretože všetci tí sa už ďalej nevedia pozerať na nekonečné zametanie všemožných káuz pod koberec, vládu oligarchie, nevymožiteľnosť práva, neriešenie cigánskej otázky, plytvanie s verejnými zdrojmi, predražené tendre a projekty, tunelovanie eurofondov, riadený úpadok zvyškov štátnych podnikov, politickú nemohúcnosť vo vzťahu k sociopatickým nariadeniam byrokratov z EÚ, prijímanie zákonov a nariadení proti vôli väčšiny voličov a mnoho iného. To sú dôvody, pre ktoré ľudia volili nielen ĽSNS, ale aj Sme rodina, SaS, OĽaNO ba dokonca aj Most-Híd, SNS či Sieť, tie sa však poslušne zaradili do jedného šíku a mienia pokračovať v začatom diele, ako to aj uviedli v programovom vyhlásení – že sa totiž bude jednať o vládu kontinuity.
Analytici sa teda znova mýlia a ak si myslia, že vyučovacie hodiny naviac alebo exkurzie v koncentrákoch niečo vyriešia, sú na veľkom omyle. Práveže ak nedôjde k náprave vo vyššie uvedených záležitostiach, len potom budú musieť analytici vysvetľovať, kde “soudruzi udělali chybu”. Je to prosté. Kradnúť a klamať nestačí. Treba niečo robiť aj pre ľudí.
Mgr. Slavomír Hromada