Nedeľné prezidentské voľby tento raz dali za pravdu prieskumom a s prehľadom zvíťazil miláčik veľkokapitálu a bábka globalistických tvorcov Nového svetového poriadku.
Voľby vo Francúzsku mali hneď niekoľko rovín na zamyslenie.
Za prvé, vôbec po prvý krát sa do druhého kola volieb nedostal žiadny kandidát z doteraz dominujúcich dvoch politických strán, a to socialistov a republikánov. Za druhé, Francúzi si vo finále vyberali medzi dvomi protipólmi, a to globalistickou agendou Macrona a akousi vlasteneckou alternatívou Le Penovej. Tradične rezonovala aj otázka sociálna. Práve v sociálnej oblasti sa ukázala postupná zmena uvažovania ľavicovo orientovaných Francúzov. Tí v mnohých prípadoch prestúpili do volebného tábora Národného frontu, nakoľko Macronov globalistický program im nesľuboval nič iné, okrem ďalšej straty pracovných miest a sociálnych výhod. Jasne sa to ukázalo pri návšteve továrne firmy Whirpool v meste Amiens, kde bol Macron robotníkmi nie len vypískaný, ale doslova vyhnaný (a to dosť rázne), a naopak Le Penová bola privítaná búrlivým potleskom. Niečo podobné by bolo pre ľavicovo orientovaného Francúza ešte pred pár rokmi nemysliteľné.
Výsledok volieb hovorí jasnou rečou. Francúzi desaťročiami ohlupovaní liberálnou rétorikou a politickou korektnosťou, akoby rezignovali na reštart svojej krajiny a vyvesili bielu vlajku kapitulácie v prospech multikultúrnej anarchie a divokého kapitalizmu. Prirodzene neučinili tak všetci, napokon milióny Francúzov volilo cestu národnej renesancie a vlasteneckých ideálov. Do úvahy tiež treba zobrať nezanedbateľné percento odovzdaných prázdnych volebných obálok, a samozrejme masívnu podporu Macronovho tábora zo strany „nových“ Francúzov, teda imigrantov s udeleným občianstvom, ktorí celkom prirodzene nevolili kandidátku Národného frontu.
Výsledok volieb ma absolútne neprekvapil. Mediálna lavína výhradne podporujúca Macrona, tohto arogantného synáčika vyššej triedy a bankára klanu Rothschildovcov, z neho vyrábala akéhosi sympatického rebela proti zavedenému systému. Nič nemohlo byť ďalej od pravdy. Vtipný je aj postoj organizácií bojujúcich za práva žien. Médiá a mimovládky inokedy do krvi bojujúce za genderovú agendu, bez prestania útočili na jedinú ženskú kandidátku na prezidenta.
Tieto voľby mnohí považujú za zlomové. Zlomové aj boli, ale v inom zmysle ako si mnohí predstavujú. Macron pred finále vyhlasoval, že ak zvíťazí jeho protikandidátka, Francúzsko sa ocitne vo víre občianskej vojny. To je absolútna lož, pretože Francúzsko už v občianskej, sociálnej a rasovej vojne je. Dokazujú to okrem iného zábery z minuloročných protestov francúzskych policajtov, ktorí žiadali vládu, aby im prestala brániť v účinnom boji proti terorizmu a protifrancúzskym násilnostiam na predmestiach veľkých miest. Tento arogantný zbohatlík, ktorého sako je drahšie než niekoľko výplat bežného Francúza, sa pred voľbami vyhrážal krajinám, ktoré odmietajú prijímať takzvaných utečencov, že s nimi rázne zatočí. Konkrétne jeho slová boli adresované krajinám V4 ako Maďarsko či Poľsko.
Le Penová v televíznej debate riadne „nasolila“ protikandidátovi, keď sa vyjadrila, že po týchto voľbách bude krajine galského kohúta tak či onak vládnuť žena. Buď ona, alebo Frau Merkel z Berlína. Jasne tým poukázala na prepojenosť, či až podriadenosť politického tábora svojho súpera voči politike najsilnejšej krajiny EÚ, teda Nemecku.
Ako som písal minule (http://meapatria.sk/politika/trumpove-rakety-erdoganova-nova-era-a-utoky-na-krestanov/ ) nepokladal som prípadné možné víťazstvo Le Penovej za žiadne spasenie Francúzska. Táto krajina je totiž v stave takej deštrukcie a úpadku, že jej pomerne povrchný politický program by v lepšom prípade na chvíľu pribrzdil definitívny pád. Zabudnite na romantický Paríž či Provensálsko. Dnes sú to oblasti s obrovskou kriminalitou a terorizmom. Vo veľkých aglomeráciách sa budete skôr cítiť ako v Afrike, pretože počet pôvodných Francúzov rapídne klesá. Pokiaľ si pozriete francúzsky film z 80. rokov je tam Afričan len rarita, čosi exotické na spestrenie záberu. Dnes je realita presne opačná. Tuto preto nepomôžu kozmetické úpravy, ale rázne opatrenia mieriace k samotnému jadru problému. Počiatok všetkých problémov je globálny kapitalizmus, ktorý nám ničí našu budúcnosť tým, že nám vytrháva naše národné korene.
Skutočne podstatné na tomto všetkom je uvedomiť si, že reálne revolúcie sa netvoria za volebnou plentou, ale v hlavách ľudí. Paradoxne dopad týchto volieb by mohol spôsobiť vytriezvenie ďalších rodených Francúzov. No ak aj príde, bude to vytriezvenie bolestivé pretože rozklad spoločnosti extrémne pokročil. Hlavne si však treba byť vedomý, že čas na zmenu sa kráti.
To čo sa dnes deje Francúzom, nech je ponaučením aj pre nás Slovákov a celkovo pre národy bývalého „východného bloku“. Desaťročia tam ovplyvňovali verejnú mienku rôzne ľavicové organizácie. Ako prvé je nutné sa rázne verejne ohradiť proti rôznym lavicovým a liberálnym skupinám, ktoré otvorene kolaborujú s nepriateľom nášho európskeho sveta. Sú to jednoznačne kolaboranti, a navyše veľmi dobre platení kolaboranti. Je našou povinnosťou ich jasne označiť a neustále poukazovať na ich nepriateľskú agendu.
V 60. rokoch bol za neúspešný atentát na autoritatívneho prezidenta De Gaulla odsúdený na trest smrti podplukovník francúzskej armády Jean Marie Bastien Thiry. Muž, ktorý oddane slúžil vlasti hlboko nesúhlasil s politikou ústupkov De Gaulla, či už v otázke francúzskeho Alžírska alebo domácej politiky. Pred svojou popravou napísal: „Nebezpečenstvo v tejto chvíli neohrozuje našu krajinu zo strany fyzického alebo materiálneho ničenia, je oveľa sofistikovanejšie a hlbšie, pretože môže viesť k zničeniu ľudských hodnôt, morálneho a duchovného dedičstva vytvoreného francúzskym ľudom. Dedičstvo nadväzujúce na odkaz gréckej, latinskej a západokresťanskej civilizácie a rozvíjajúceho základy konkrétneho poňatia slobody a dôstojnosti človeka a ľudského spoločenstva, dbajúceho o úctu k pravde a danému slovu, o spravodlivosť a bratskú solidaritu. Som z hĺbky srdca presvedčený, že žiadne cynické porušovanie týchto zásad nemôže zostať bez trestu, pokiaľ by nemalo umŕtviť myseľ a dušu celého národa.“
O jeho čine si môže utvoriť mienku každý ako uzná za vhodné, no jeho slová sú v mnohom prorocké.
Takže gratulujeme k víťazstvu silám veľkokapitálu a deštrukčného multikulturalizmu. S nostalgiou budeme spomínať na inšpirujúce francúzske dejiny, kultúru a iné dary čarovného Francúzska a v kútiku duše budeme dúfať, že sa národ galského kohúta ešte prebudí a navráti sa na javisko dejín. V opačnom prípade au revoir sladké Francúzsko.
Mgr. Peter Legény