Už od prvých okamihov pádu socialistického režimu v 1989 začali vyskrkovať rožky i maďarskí šovinisti. Pod zámienkou uplatňovania menšinových práv bolo jedným z prvých krokov označovanie obcí a miest v maďarskom jazyku. Kvórum na priznanie tohoto štatútu sa menilo, dlho platilo, že v obci musí žiť aspoň 20% menšinového obyvateľstva, až kým v roku 2010 v Radičovej vláde pôsobiaci “občiansky” Most-Híd nevydupal, že sa tak má diať už pri dosiahnutí 10% úrovne menšinového obyvateľstva. Blížiace sa sčítanie ľudu v roku 2011 dalo odpoveď na otázku, prečo sa tak vehementne za túto vec “občianski” šovinisti z Most-Hídu angažovali. Na základe sčítania totiž poklesol počet príslušníkov maďarskej menšiny na 460 000 a vo viacerých obciach ich podiel klesol pod 20%. Tabule by bolo treba teda demontovať, čo bolo pre “občianskych” šovinistov neprípustné. A tak, vymysleli onú klauzulu na zníženie kvóra na 10%. Takže po novom sa tabule nielenže nedemontovali, ale naopak, montovali sa na viaceré obce a mestá, ktoré dovtedy dvojjazyčné tabule nemali. Toto značkovanie si územia, nie nepodobné značkovaniu cestných pätníkov zatúlanými psami, okorenili “občianski” šovinisti aj vskutku zaujímavou poistkou v zákone, a to takou, že tabule ostanú na svojich miestach, aj keby v ďaľšom sčítaní (2021) podiel menšín klesol pod 10%. V takom prípade by sa tabule menili až po ďalšom sčítaní (2031!!!). Dovtedy však “občianski” šovinisti zaiste presadia kvórum na 5%, ak nie rovno plošnú dvojjazyčnosť, ako sa o to už aj neskrývanie snažia. 

Ďalšie dejstvo tabuľového fetišizmu bugárovcov prišlo po vstupe do vlády “hrádze proti extrémizmu”, kde im protinárodná a zradná SNS vedno so skorumpovaným Smerom – SD sľúbili ďalšie ústupky. Prvým bolo ovešanie železničných staníc dvojjazyčnými nápismi, čo najmä pre zahraničných cestujúcich pôsobí zmätočne. Ani pre tunajších Maďarov nemá zmysel, lebo hoci Hajnalka-néni zo Svodína sa za celý život nenaučila po slovensky – úradnú reč štátu v ktorom žije – tak predsa len vedela, že pri ceste vlakom má vystúpiť v Nových Zámkoch či Štúrove. Dnes sú obrovitánske dvojjazyčné nápisy zo všetkých strán, aj tam, kde predtým neboli nápisy žiadne. Je zaujímavé, že na tieto zbytočnosti sa našli peniaze, ktoré mohli byť vynaložené efektívnejšie, napr. len na to, aby si pri návšteve WC vo vagónoch z minulého tisícročia cestujúci nepripadal ako vo vlaku tretej triedy v Bangladéši.

Čerešničkou na torte je už potom najnovší vynález “občianskych” tabuľových fetišistov, ktorý ohlásil minister dopravy a nominant šovinistov Á. Érsék, keď sa počiatkom roka nafotil pri nových tabuliach, označujúcich názvy obcí v menšinovom jazyku – v Šamoríne. Tie nahradia pôvodné menšie modré, a po novom budú vo veľkosti slovenských tabúľ. Že táto úprava pôsobí zmätočne, to nikoho nezaujíma, rovnako ako to, že sa tak budú musieť upravovať dopravné vyhlášky a predpisy, učebnice či testy pre autoškoly, fetišistom to nevadí. Pretŕčanie sa šovinistického ministra však nenechalo chladnými jeho koaličných partnerov, ktorým začali nadávať už aj posledné torzá ich voličstva. A tak sa chabo vyhovárali, akí sú bezmocní, ako oni s tým nesúhlasili, ako to urobili fetišisti z Most-Hídu na čele so šovinistom Érsékom cez vyhlášku ministerstva, a tým ich obišli. Nuž, v iných prípadoch zázračne koaličníci konať vedia, jeden teatrálne trhať faktúry na energie, bozkávač výložiek, potech logopédov a postrach tlmočníkov zas vie za každú maličkosť vypovedávať koaličnú zmluvu. Ovšem nie za veci, ktoré by jeho stranu, či skôr straku, mali charakterizovať podľa názvu.

Zdesenie z tabuľového úchyláctva Mostu-Híd musel zachraňovať samotný šovinistický minister, keď sa zaprisahával, že tabule sa nebudú meniť plošne (cena novej vychádza vraj niečo cez 100€), ale iba v prípadoch, keď sa staré poškodia. Ako to už pri bugárovcoch býva odjakživa, lož je ich pracovnou metódou. Len celkom nedávno sa totiž plošne vymenili takto tabule v obci Tvrdošovce, ale aj v mnohých obciach na Žitnom ostrove – napr. v Gabčíkove, Ňárade, Sape, Bodíkoch a inde. Ťažko uveriť, že sa odrazu poškodili, či zničili tabule na všetkých cestách vedúcich do obce, a to dokonca v oboch smeroch, pričom slovenským sa nestalo nič. Navyše, nové tabule majú zreteľne väčšie písmená oproti pôvodným slovenským tabuliam. V prípade Tvrdošoviec dokonca aj na železničnej stanici. Náhoda? Že je tým flagrantne porušený zákon, kompetentných zjavne nezaujíma. Veď stavajú hrádzu proti “extrémizmu”. Len zjavne nie proti tomu skutočnému.

Kruh sa pomaly uzatvára. Najbližšie sa už tabule umiestnia vedľa seba, prípadne ak v obci bude väčšinu obyvateľstva tvoriť národnostná menšina, tak tabuľa bude prvá v jej jazyku. A možno sa napokon dožijeme aj odvekého cieľa šovinistov, na ktorom pracujú nepretržite práve stý rok – odmontovania slovenských tabúľ. Fantazmagória? Nie, tragická realita a vysvedčenie tejto a nielen tejto vlády.