Tak a máme rozhodnuté. Všetky domáce médiá priniesli správy o tom ako premiér Fico zviedol v Bruseli tvrdý boj proti povinným kvótam na migrantov. Bol to boj údajne víťazný, presadilo sa totiž, že každý štát bude samostatne rozhodovať o tom, koľko imigrantov na svoje územie príjme. Veľké politické víťazstvo malej krajiny. Vraj.

Skutočnosť je však radikálne iná. Pokiaľ sa pred mesiacom hovorilo o kvótach pre Slovensko o počte cca 800 osôb dnes už vláda vyhlasuje, že príjme dobrovoľne rovno 1000 osôb. A to iba zatiaľ. Pre objektivitu musím dodať, že polovica z nich tu má byť podľa vyjadrení vlády dočasne ako krízová výpomoc susednému Rakúsku. Mám pocit, že tu matematika nepustí. Tak si teraz každý v sebe položme otázku o akom víťazstve to vláda hovorí?

Vláda nielen nereflektuje na takmer absolútny nesúhlas občanov SR  s prijímaním imigrantov, ale plánuje zájsť dokonca tak ďaleko, že zvažuje zmenu „zhromažďovacieho“ zákona. Obmedzením slobody zhromažďovania chce údajne zabrániť prípadným extrémistickým akciám. Kto by mala byť tá nespochybniteľná morálna autorita, ktorá bude schopná objektívne a nezaujato posúdiť čo je ešte sloboda prejavu a čo už je extrémizmus nám občanom zatiaľ nikto nepovedal. Keby toľko času venovali radšej reálnemu potieraniu korupcie a rozkrádania štátneho majetku mohlo sa na Slovensku žiť úplne inak. Je úplne evidentné, že systém sa začína predovšetkým po bratislavskej demonštrácii obávať nárastu otvorenej občianskej aktivity.

Teraz ale inak, každý normálne uvažujúci človek si bol vedomí, že bruselské rokovania boli len divadielko pre európsku verejnosť. Žiadne tvrdé rokovania neprebehli, práve naopak táto obrovská imigrantská vlna má priamu podporu najvplyvnejších euro byrokratov. Títo nikým nevolení úradníci sa jednoducho rozhodli zapredať národy Európy a spustili projekt „afrikanizácie“ nášho kontinentu. Jednoducho viaceré naznačuje faktu, že sa títo psychopati rozhodli pre kompletnú výmenu obyvateľstva.

Samozrejme takýto proces sa neudeje za pár rokov. Keď však zoberieme do úvahy pôrodnosť imigrantov a porovnáme ju s pôrodnosťou európskych rodín zistíme, že je v obrovskom nepomere. Pokiaľ si títo cudzinci zachovali určité rodinné hodnoty respektíve lepšie povedané plánované rodičovstvo nepoznajú a majú tri, štyri a viac detí priemerná európska rodina nemá  viac ako dve.

Realita problému je ale trochu zložitejšia. Ono tu nejde len o imigrantov samotných. Je to práve USA, ktoré už niekoľko desaťročí  nie len okupujú vojensky Európu, ale jej vyhlásili aj drvivú ekonomickú vojnu, ktorej súčasťou je práve táto obrovská vlna imigrantov valiaca sa na nás a taktiež pripravená dohoda o voľnom obchode TTIP.

Európa a jej národy sú doslova vykastrované nekonečnou propagáciu falošnej tolerancie a humanity. Našu kultúru nahrádza všetko primitívne, materialistické a dekadentné. Cnosťou sa stal nikde nekončiaci individualizmus a honba za kariérou. Všetko toto je propagandisticky posvätené od štedro sponzorovaných kaviarenských intelektuálov, ktorí žijú úplne mimo reality bežných dní.

Čo nás čaká ak včas nezabránime tejto imigračnej vlne? Nuž, príliš to opisovať nie je nutné. Mnoho Slovákov totiž pracuje na Západe a len skutočne ohlúpnutí jedinci na hranici debility si nemohli všimnúť ako to chodí vo Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku a inde. V žiadnej krajine sa prisťahovalci neprispôsobili. Práve naopak. Vznikli getá, kde sa neodváži už ani štátna polícia. Väčšina z nich nepracuje a len poberá sociálne dávky. Kriminalita akú Európa nezažila ani v chaotických rokoch tesne po skončení 2. svetovej vojny. Doslova znásilňovací maratón Európaniek prisťahovalcami, vraždy, terorizmus. A napriek desivosti vymenovaných faktov je to len začiatok. Je to len úvod k veľkému finále. Toto totiž nesmeruje nikam inam ako k otvorenej vojne na našom kontinente. Európa je tesne pred kolapsom.

V uplynulých dňoch došla trpezlivosť susednému Maďarsku, ktoré začalo so stavbou 175 km dlhého múru na hranici so Srbskom. Tento múr nemá úplne zabrániť prílevu imigrantov k našim južným susedom, ale má túto vlnu aspoň pribrzdiť. Osobne neverím v účinok kadejakých múrov, ale budiž. Je to stále lepšie ako rozprávať o akejsi spoluzodpovednosti a humanite a nečinne sa prizerať ako vám niekto obsadzuje váš rodný dom.

Skôr vidím pri problematike imigrácie vzor v inej krajine. Mnohých to možno prekvapí, ale je to práve štát Izrael.

Izrael má jednoznačne najprísnejšiu imigračnú politiku na svete. Dôkazom toho je fakt, že za šesťdesiat rokov existencie židovského štátu bolo udelených len cca 200 povolení na azyl. Aj Izrael stavia na hraniciach múry ale neobmedzuje sa len na ne. V prvom rade stavil na prísne zákony. Izraelskí vládny kabinet sa všeobecne nerozpakuje postupovať tvrdo voči imigrantom. Hranice sú prísne strážené a ak aj niekto prenikne na jeho územie je buď okamžite deportovaný alebo mu je po čase ponúknutá finančná kompenzácia pokiaľ dobrovoľne zvolí odchod z územia štátu. Pre krajné prípady sa uchyľujú k odsunu do prísne strážených táborov na hraniciach s Egyptom. Podmienky v týchto zariadeniach v púšti si snáď každý dokáže predstaviť. Podstata týchto krokov je v tom, že krajina si plne uvedomuje aká krehká a vzácna vec je národný genofond.

Priznám sa, že aj po toľkých rokoch neustále žasnem nad výrokmi našich a európskych liberálnych podporovateľov multi-kulti. Často využívajú okrem iného jeden argument. Nerodia sa deti a tým populácia starne a preto potrebujeme migrantov. Nuž a čo to tak zobrať z iného konca. Tie peniaze ktoré by dostávali prisťahovalci (jedná sa o tisíce eur na osobu) pridelíme mladým slovenským rodinám. Len vo svojom najbližšom okolí poznám veľa mladých rodín, ktoré by mali radi druhé a možno aj tretie dieťa, ale nemôžu si to jednoducho dovoliť. Nemôžu si to dovoliť z jednoduchého dôvodu. Štát ich totiž nepodporuje! Práve tu vidíme faloš a oportunizmus tzv demokratickej politiky.

Som presvedčený o jednom, liberalizmu zvoní umieráčik. Iste, dnes má tento trend ešte značnú podporu u desiatkami rokov spracúvaného obyvateľstva, ale tento stav pomaly končí. Už onedlho totiž mnohí pochopia kam nás títo liberáli, amerikanofili či ideológovia krajších multi-kulti zajtrajškov doviedli.

Táto doba končí a nastáva doba nacionalizmu. Otázka je či to bude určitý euro-ázijský pseudo nacionalizmus „putinovského“ typu alebo nacionalizmus okorenený socializmom ala Orbán v Maďarsku. Alebo to môže byť nacionalizmus identitárny, nie však už čisto národný ale európsky. Už to naďalej nemôže byť o malých národných nacionalizmoch. Musí to byť idea jednotnej Európy, ktorá bude skutočným domovom pre európske národy. Mala by to byť silná, sociálne spravodlivejšia Európa, ktorá bude schopná zapojiť sa do globálnej politiky ako dôstojný hráč a nie vazal Washingtonu.

Nie, nepredstavujte si žiadne čierne uniformy a totalitné zákony, to môžete čakať práve od súčasného predstavenia s názvom demokracia. Čo je však jasné bude to nacionalizmus postavený na ráznom odmietnutí americkej hegemónie vo svete. Hegemónie, ktorá za posledné desaťročia napáchala toľko zla po celom svete.

Je nad všetko jasné, že Brusel a jeho poskokovia mienia ísť do krajností. Nuž ak nás skutočne zaženú až k múru nebudeme už mať kam ustupovať. Ja pevne verím, že až do takejto krajnosti sa európske národy nedajú zatiahnuť a zvolia si alternatívu aktívnej obrany. Hodiny ale tikajú.

Mgr Peter Legény