Categories
Nezaradené Politika

Rozhovor s (ne)obyčajným kandidátom

Pavol_LazarJe tu čas volieb, ktorý býva predovšetkým o známych menách a tvárach. Lákavé heslá, sľuby o žiarivej budúcnosti a nastolení práva, sú chŕlené z úst politikov, ktorých morálka je minimálne sporná. V parlamente je ale stopäťdesiat kresiel, a preto by to nemalo byť celé iba o hlavných „hviezdach“ tejto volebnej show. Radi by sme vám predstavili kandidáta, ktorému skutočne ide o Slovensko a nie vlastnú peňaženku. Chceme vám predstaviť človeka, ktorý má našu dôveru. 

Rozhovor s kandidátom na poslanca NR SR, Pavlom Lazarom.

Poznám Ťa ako skromného idealistu a hlboko národne cítiaceho Slováka. Skús sa ale našim čitateľom predstaviť ty sám.

Zdravím ťa Peťo, rovnako aj všetkých čitateľov. Pozvanie k tomuto rozhovoru bolo pre mňa príjemným prekvapením a ďakujem zaň. Volám sa Pavol Lazar, narodil som sa a žijem 40 rokov v meste Žilina. S milovanou polovičkou vychovávame naše dve maloleté ratolesti. Pracovné skúsenosti som zbieral na Slovensku i v zahraničí ako strojár, IT technik, dispečer, špeditér, či výrobný technik. Popri práci na živnosť a štúdiu na vysokej škole (politológia) vykonávam činnosť kontrolóra pre distribučné spoločnosti. Voľný čas venujem rodine, straníckym povinnostiam a pomoci ľuďom z regiónu. Už 15 rokov sa zaujímam o medzinárodné a vnútropolitické dianie. Angažoval som sa ako dobrovoľník v pronárodne orientovaných platformách, organizoval som množstvo rôznorodých projektov (ekoprojekty, diskusie, spomienkové akcie, dobrovoľnícke brigády). Po aktívnej spolupráci s ĽS Naše Slovensko som sa stal oblastným predsedom pre okresy Žilina a Bytča, za čo som bol už z dvoch zamestnaní „pre nadbytočnosť“ prepustený. Celý čas sa snažím držať osobného kréda “Byť rozhľadeným Slovákom a dobrým človekom je cesta, ktorou sa uberá môj život.”.

V dobe kedy mnoho našincov uprednostňuje kariéru, či bezstarostnú zábavu, si si ty založil rodinu. Ako tvoji najbližší vnímajú tvoju kandidatúru?

Pôvodne som plánoval založenie rodiny skôr, ale správny čas a okolnosti napokon nastali až o pár rôčkov. Dcére Soni (5r.) so synom Branislavom (3r.) ešte asistuje bulteriér Hugo a táto čiperná trojica mi občas robí vrásky na čele (smiech 🙂 ). Teším sa však, že sú zdraví a deti sú vychované k slušnosti k druhým, čo začína byť zriedkavým javom. Rodina už moju kandidatúru očakávala, neboli tým nadšení, vzhľadom k viacerým predchádzajúcim skúsenostiam s voľbami, kedy som sa realizoval v kampani pre našich kandidátov. Rovnako reakcie okolia boli najmä v minulosti rôznorodé. Každopádne ma najmä moja polovička odbremenila a stojí pri mne v ťažkých chvíľach. To považujem za najdôležitejšie.

Rozhodnutie kandidovať si vyžaduje odvahu, nutnú dávku idealizmu ale zrejme aj štipku optimizmu. Čo ťa presvedčilo?

Na Slovensku už dlhodobo absentovala akákoľvek dôveryhodná pronárodná strana. Každý kto sa angažuje v akýchkoľvek národne orientovaných združeniach, či organizáciách nadobudne časom presvedčenie, že akékoľvek zásadnejšie zmeny je možné realizovať len prostredníctvom politickej strany. Ja som nebol výnimkou a vzhľadom k tomu, že som poznal viacerých členov i funkcionárov strany osobne, nemal som o smerovaní strany žiadne výraznejšie pochybnosti. Vstup do jej štruktúr a následné prijatie funkcie, vtedy ešte okresného predsedu pre okres Žilina, bolo zásadnejším obratom v mojom živote. Kolotoč povinností, budovania štruktúry, členskej základne, pracovné stretnutia, distribúcia tlače, články, brigády, pravidelné sledovanie diania a vyhľadávanie zásadnejších prehreškov v Žiline zaberali zásadnejší čas, než predchádzajúce dobrovoľnícke aktivity. S tým boli spojené viaceré negatíva. V predvolebných mesiacoch úplná strata voľného času, pravidelné koberce u nadriadeného v bývalom zamestnaní a pravidelné verbálne útoky. To si vyžadovalo výraznú dávku presvedčenia, ako aj tebou spomínaného optimizmu a odvahy. Ponúknutú kandidatúru do NR SR som prijal bez váhania.

Súčasťou tvojej práce je teda aj aktívne sledovanie diania v tvojom regióne? Môžeš byť konkrétnejší?

Samozrejme. Každý z nás je náchylnejší podrobnejšie sledovať zmeny a verejné dianie v prostredí, v ktorom žijeme, alebo pracujeme. Súčasne toto „domáce“ prostredie poskytuje väčší zdroj informácií prostredníctvom okruhu známych a priateľov. S niektorými aktívnymi členmi sme sa napríklad vŕtali v tej údajne výhodnej kúpe a otvorení nového multifunkčného centra v Žiline, ktoré realizoval vtedajší ministra vnútra Róbert Kaliňák. Keď sa nám podarilo získať nejaké materiály k tomu a vyhodnotiť ich, dohodli sme si stretnutie s Milanom Uhríkom v Banskej Bystrici a uviedli ho v obraz. Po chvíli však s tým vyšiel Matovič na svojej tlačovej konferencii. Rovnako sa nám podarilo získať zmluvy dokazujúce pochybenie kontroverzného podnikateľa Georga Trabelssieho a zrejme účelovú nedôslednosť vtedajšieho vedenia mesta Žilina. Paradoxne v tom figuroval aj súčasný primátor Žiliny, Peter Fiabáne, ktorého kandidatúru podporili všetky liberálne strany vrátane Kollára. Poučený z predchádzajúcich skúseností som podklady aj s vysvetlením rozoslal médiám a spracoval som a zverejnil video na sociálnej sieti Facebook. Z médií nezareagoval nik. Teraz opäť verejne kritizujem tohto primátora za pripravovaný transfer s tým istým podnikateľom, na ktorý opäť doplatia daňoví poplatníci. Našli sme toho viac, ale ostatné sú rozhodne banálnejšie, iné ťažko preukázateľné.

Viem o tvojom pozitívnom vzťahu k slovenskému folklóru a tradíciám. Myslíš, že robí štát dostatok pre uchovanie a zveľaďovanie nášho kultúrneho dedičstva?

dcera_Pavla_LazaraRozhodne nie. Tu zlyhávajú aj samotné samosprávy. Pre príklad nemusím ísť ďaleko. Dcéra Sonička chodila ako 4-ročná do detského folklórneho súboru, ktorý ťahajú zväčša dobrovoľníci. Priestory slúžili viacerým skupinám centra voľného času a boli roky nevyhovujúce. Rozhodnutie mesta rekonštruovať ich prišlo až potom, ako v daždivom počasí začala nadobro pretekať strecha. Podfinancovanie slovenského folklóru a tradičných sviatkov sa často pretavuje do rôznych inovácií z iných kultúrnych prostredí, prevažne za účelom nižších nákladov pre nepresiahnutie stanoveného rozpočtu. Následne nevedome strácame svoju pôvodnú kultúrnu identitu. Je však malým zázrakom, že ešte nedošlo k plošnej strate záujmu o toto naše dedičstvo.

Aké udalosti či podnety formovali tvoj svetonázor?

Tak to by som musel uviesť naozaj veľké množstvo historických opisov rôznych udalostí, osobných skúseností, ako aj rôznych diskusií ktoré ma formovali. Avšak okrem mojich vlastností a pevného národného presvedčenia ma zásadne ovplyvnili udalosti 11. septembra 2001 a následná zahraničná politika USA, vznik tzv. Kosovskej republiky, priebeh referend za vstup do EÚ a  prijatie Lisabonskej zmluvy. Za zmienku stojí silnejúca dekriminalizácia a popularizácia J. V. Stalina a na Slovensku kauza Gorila a neustále prenikajúce dôkazy o absolútnom previazaní oligarchov a finančných skupín naprieč celým politickým spektrom.

Určite máš nejaké témy, ktorým by si sa v prípade zvolenia za poslanca chcel v parlamente venovať. Prezraď o aké prioritne ide.

Štátny dlh dosahuje v priemere 8500 € na obyvateľa SR vrátane novorodencov. Veď to nie je normálne. Zlyháva súdnictvo, je potrebné odpolitizovať políciu, prokuratúru aj  voľbu generálneho prokurátora. Oligarchom a privatizérom, ktorí prostredníctvom skorumpovaných politikov okrádajú naše verejné zdroje, musí niekto klepnúť po prstoch! Jednoznačne budem presadzovať zákon trestného  postihu  politikov a  vysokých  štátnych  úradníkov  za  zneužitie  právomoci, ako aj zákon o preukazovaní pôvodu  majetku. To je jednoducho priorita číslo jeden. Mojimi ďalšími cieľmi je odbúravanie dvojakého metra, obnovenie vyváženej zahraničnej politiky a vytvorenie podmienok pre opätovný prirodzený návrat vidieka k svojej funkcii. Na záver môžem jednoznačne prisľúbiť, že nikdy nebudem kradnúť ani cigániť a nezapredám naše krásne Slovensko. Nikdy.

Otázky kládol

Peter Legény