V súčasnosti žijeme v dobe, ktorá sa prezentuje a hrdí demokraciou a slobodou slova. Poukazuje sa na to, že kedysi nemohol jedinec slobodne vyjadriť svoj názor, kvôli perzekúcii zo strany vládnuceho režimu. Opona padla a politické garnitúry sa menili, obyvateľstvo očakávalo túžobné zmeny. A tých sa aj dočkalo. Krajina sa rozpredala, podniky sa vytunelovali a vačky politikov sa utešene naplnili. Každý na každého nadával, ukazoval prstom a problémy obyčajných ľudí sa neriešili a odsúvali bokom. Ľuďom zostala len jedna vec, a to hromženie a nadávanie na systém a politikov. Ale ako sa zdá, aj tú poslednú vec čo sme mali, a to kritizovanie politikov a vyjadrovanie nesúhlasu s politickým dianím, sme stratili. Continue reading →

V uplynulých dňoch svet obletela správa o smrti jedného z najkontroverznejších vládcov – Fidela Castra. Médiá a internet zaplavili stovky komentárov a spoločnosť ako to už býva zvykom, rozdelila sa na dve nezmieriteľné skupiny. Jedni chválili, druhí zas hanili. Každopádne, jeho účinkovanie, nech posúdi história. Mňa zaujalo v týchto debatách niečo úplne iné. Continue reading →

Takto nejako sa dá v skratke parafrázovať to, ako vysvetľujú všetci na slovo vzatí odborníci,  výsledky volieb či nesúhlas verejnosti s predkladanými návrhmi zákonov. Voliči a verejnosť sa jednoducho zbláznila. Treba ju preto príznačne vytrestať, ako vzpínajúceho sa pubertiaka. V prvom rade, treba POVINNE všetky naše deti odviezť do koncentračných táborov. Continue reading →

Od volebnej noci 5. marca 2016 neprešlo dňa, aby sme sa priam neutopili v záplave hystérie, ktorú spustila mediálna a politická mašinéria v súvislosti so vstupom ĽS Naše Slovensko do NR SR. Za propagandu a priam vymývanie mozgov aké tu odvtedy nastalo, by sa nemuseli hanbiť ani tí najhorlivejší politickí prisluhovači z čias minulého totalitného režimu. Mnohí z dnešných „demokratických“ politických prisluhovačov s jediným správnym názorom a smerovaním v podstate len v roku 1989 prevrátili kabát a červenú knižku vymenili za modrú alebo sociálno-demokratickú. Títo horliví budovatelia krajších zajtrajškov a ešte predvčerom zúriví obhajcovia marxizmu-leninizmu, Manifest Komunistickej strany možno zahodili, ale Marxov Kapitál zúročili vo vlastných vreckách a s otrockou poslušnosťou začali slúžiť svojmu novému pánovi. Continue reading →

Vážený pán Martin Kramara.

Vážený pán Jozef Adamkovič.

Určitú chvíľu som hlboko premýšľal, či vydám toto svoje osobné svedectvo. Avšak nakoľko sa prípad katechéta Antona Čulena, ktorý kandidoval za poslanca do NRSR za ĽS Naše Slovensko medializoval na uvedených webových stránkach

http://www.aktuality.sk/clanok/324761/kandidoval-za-kotlebovcov-na-skolach-uz-nebude-moct-ucit-nabozenstvo/

a

https://dennikn.sk/416313/kotlebov-kandidat-nebude-dalej-ucit-nabozenstvo-cirkev-nim-uz-nerata/?ref=top )

rozhodol som sa reagovať. Rovnako bude moje svedectvo ako reakcia na túto udalosť zverejnené. Na úvod však treba čitateľa oboznámiť s oficiálnym listom pána Jozefa Adamkoviča, riaditeľa Diecézneho katechetického úradu v Bratislave v plnom znení: Continue reading →