Arkaim – mesto dávnych Árijcov

 

Píše sa rok 1987 a len málo ľudí tuší, že to bude jeden z posledných rokov existencie sovietskeho zväzu. Napriek všeobecnému úpadku štátu miestne stranícke špičky v Čeljabinsku pri Urale plánujú megaprojekt zavlažovacej sústavy, ktorá by umožnila obrábať nekonečné polia pri južnej časti pohoria Ural. Vyslaní geodeti po pár dňoch narazili na niečo, čo by v tejto pustatine nikto nečakal. Objavené boli dobre viditeľné pozostatky zvláštnej stavby kruhovitého tvaru. Následne privolaní archeológovia zostali len v nemom úžase nad tým čo vidia. Kedže však stavba Bolšekaraganskej zavlažovacej sústavy finišovala dostali na prieskum len 12 mesiacov.

Continue reading

Z návštevy prednášky Pavla Dvořáka

Viacero slovenských historikov robí pri odkrývaní našich dejín záslužnú prácu, ale málo z nich ju vie verejnosti predať pútavou formou. Azda k najsvetlejším príkladom patrí Pavel Dvořák a jeho úspešné vydavateľstvo RAK Budmerice. Vo štvrtok 7.2.2013 si práve našiel čas pre Trenčanov. Okrem prezentácie svojej najnovšej knihy o Bratislave ponúkol svojim čitateľom zážitok z prednášky. Continue reading

Prezidentské voľby v ČR a Benešove dekréty

V Čechách a na Moravsko-Sliezku skončili prvé priame prezidentské voľby. Zvíťazil bývalý premiér, dlhoročný líder socialistov, a do dnešných dní politický dôchodok si užívajúci – Miloš Zeman. Oproti nemu stál ako protikandidát protežant tzv. pravice – Karel Schwanzenberg. Nebudem hodnotiť jednotlivých kandidátov, českí, moravskí i sliezki voliči si vybrali to, čo si vybrali, a čo my na Slovensku poznáme od zavedenia priamej voľby prezidenta v roku 1999 – tzv. voľbu menšieho zla. Teda, aspoň v danom okamihu a situácii si tak prevažná väčšina voličov myslí, že volila menšie zlo. Prezidentský súboj za riekou Moravou nápadne pripomínal súboj Gašparovič – Radičová z roku 2009. Čo však podľa môjho názoru zlomilo väzy K. Schwanzerbergovi (okrem účasti v nepopulárnej vláde p. Nečasa) bol jeho nemecký a šľachtický pôvod, a najmä otváranie tzv. Benešových dekrétov, témy citlivej ako v ČR, tak i u nás. Vedia však ľudia skutočne, o čo v tzv. Benešových dekrétoch išlo? Ľudia si myslia, že ide len o pozbavenie majetku a občianstva Nemcov, Maďarov, kolaborantov a iných osôb, ktoré napomáhali k rozbitiu predvojnovej Česko-slovenskej republiky či posluhovali nacistom. Skutočnosť je oveľa zaujímavejšia.

Continue reading

“Lesní bratia” – boj Litovcov proti sovietskej okupácii 1944 – 1952

Malá veľká zem. Tak by sa dala Litva nazvať. Veľká svojou históriou a kultúrou, a v časoch neskorého stredoveku, aj rozlohou. Litvu si v jej novodobých dejinách delili viaceré mocnosti, až sa nakoniec dostala do područia cárskeho Ruska. Všetko až zmenil výsledok krutej 1. svetovej vojny, kedy sa mnohé malé národy zbavili svojich okov. Toto bol aj prípad celého Pobaltia, a teda aj Litvy, ktorá v roku 1918 vyhlásila nezávislosť, no až v roku 1920 ju definitívne získala.

Continue reading

So psom na lov

Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepší priateľ človeka. V súčasnosti ho poznáme najmä ako spoľahlivého chránenca či spoločníka. No stredoveký a neskorší svet mu zadelil predovšetkým úlohu pomocníka pri love. Dôležitou zložkou loveckej organizácie boli caniferi a caniductores, teda psiari a psovodi. Ich hlavnou povinnosťou bolo chovať, cvičiť a v prípade zranenia aj liečiť lovecké psy na kráľovské poľovačky, na ktorých sa zúčastňovali ako honci. Tí najlepší získavali za dobré a verné služby odmenu v podobe majetku či privilégií.

Continue reading

Generál Tomás de Zumalacárregui

V histórii sa objavilo mnoho osobností, ktoré sa v časoch prevratných a často násilných zmien rozhodli zachovávať tradičné postoje a princípy. Jednou z takýchto osobností bol práve generál carlistickej armády Tomás de Zumalacárregui. Ak chcem však opísať jeho životnú púť musím v prvom rade v stručnosti načrtnúť reálie doby v ktorej tento muž pôsobil, doby, ktorú neskôr moderná história pomenovala ako „ Carlistické vojny“.

Continue reading