Už 80. rokov uplynulo od krvavých udalostí v obci Čechy v Novozámockom okrese, ktoré sa odohrali na sviatok Troch kráľov 6. januára 1939. Táto slovenská obec totiž po smutne známej Viedenskej arbitráži pripadla horthyovskému Maďarsku. Naplno sa rozhorela maďarizácia a akékoľvek prejavy slovenskej národnej identity boli tvrdo postihované – či už bitkami, alebo väzením. Už v dňoch 24. – 25. 12. 1938 sa horthyovskí okupanti predviedli v okupovaných Šuranoch, keď zasahovali proti ľuďom spievajúcim slovenskú hymnu „Hej Slováci“, pričom zastrelili nemú /!!!/ 17-ročnú dievčinu Máriu Kokošovú. Čosi podobné sa stalo i o niekoľko dní neskôr v neďalekej obci Čechy. I tu po omši zaznela hymna „Hej Slováci.“ Omše sa zúčastnil aj istý robotník z majetku veľkostatkára Jaroša, ktorý prišiel provokačne s pripnutou maďarskou trikolórou, hoci sa o ňom hovorilo, že nie je Maďar.

To pobúrilo mladíka Ernesta Rybára, ktorý mu ju strhol a hodil na zem, čo pochopiteľne vyvolalo hádku. Takéto poníženie maďarského symbolu pochopiteľne nemohlo ostať nepotrestané, a preto ešte v ten večer si poňho prišli maďarskí žandári. Narazili pritom však na odpor zhruba 200 obyvateľov obce, ktorí proti tomu protestovali. Keď nezaúčinkovali výzvy, aby sa miestni rozišli, po streľbe do vzduchu vystrelili i do davu, pričom do brucha zasiahli 29-ročnú tehotnú Katarínu Mihálikovú, matku dvoch detí, ktorá sa vracala s manželom z krstín v susednej obci. Napriek tomu, že ju podľa vtedajších najdostupnejších možností ihneď odviezli na saniach do novozámockej nemocnice, zomrela v strašných bolestiach na druhý deň 7. januára 1939. Rovnako i tak druhá obeť iba 12-ročný Ferdinand Šulák, ktorého prišli zavolať kamaráti, aby sa prišiel pozrieť, čo sa deje pred hostincom. Bol postrelený do stehna a pri prevoze do tej istej nemocnice na saniach vykrvácal.

Obaja zavraždení sú pochovaní na novozámockom cintoríne. Okrem toho bolo ešte poranených niekoľko ďalších osôb. Obetiam tejto nepochopiteľnej a zbytočnej beštiality sme boli vzdať úctu i my, členovia Mea Patria. K pamätníku sme položili vence a zapálili sviečky, pričom historické súvislosti pripomenul v príhovore člen MP Adam Krajčír. Je smutné, že na tieto šovinistické jatky si na štátnej úrovni nik nespomenul, hoci išlo o okrúhle výročie. Podobne tomu bolo i v prípade Viedenskej arbitráže či Mníchovskej dohody v jeseni 2018, ktoré politici i médiá obišli zlovestným mlčaním. My v Mea Patria si však pamiatku martýrov pripomínať budeme, pretože ich preliata krv i v dnešných časoch varuje pred nezodpovednými činmi mocných, na ktoré doplatia tí najbezbrannejší.