Písal sa rok 1918 a česko – slovenské légie bojovali v Rusku už štvrtý rok krvavý a vyčerpávajúci boj za slobodu našich národov. Z malej vojenskej jednotky majúcej skôr propagandistický účel sa v krvavých rokoch 1. svetovej vojny stala pomerne veľká no najmä politicky a vojensky vplyvná ozbrojená sila. V dobe, keď veľká ruská cárska armáda bola už minulosťou a na jej troskách sa ešte iba rodila červená armáda a jej ideologický protivník v podobe bielogvardejských armád, ovládali česko- slovenské légie obrovské oblasti východného a ázijského Ruska tiahnuce sa pozdĺž sibírskej magistrály, žilo v zajateckých táboroch roztrúsených od Omska až k zabajkalskej Čite, tisíce Slovákov. Po takmer 100 rokoch trvajúcej intenzívnej maďarizácii boli zajatí Slováci až na niekoľko stoviek národne uvedomelých krajanov, ktorí od roku 1914 dobrovoľne vstúpili do légií takmer úplne odmietavý voči propagande podporujúcej spoločný boj Čechov a Slovákov. Plánované vymývanie mozgov dosiahlo takmer svoj konečný cieľ a Slováci jednoducho nechápali prečo by mali bojovať za neexistujúci štát. Práve tento fakt sa rozhodlo velenie légií a predovšetkým slovenská inteligencia v légiách zmeniť. Ideálnym riešením sa zdalo byť koncentrovanie tisícov slovenských zajatcov do jedného tábora kde by sa na nich mohlo lepšie agitačne a ideologicky pôsobiť.
Samotný návrh na zriadenie „zvláštneho slovenského tábora“ určeného pre výchovu a národné uvedomenie zajatcov- Slovákov a pre ich vojenský výcvik bol podaný odbočke čs. Národnej rady dňa 18.augusta 1918. Odbočka československej Národnej rady ( OČSNR) na schôdzi dňa 20.augusta 1918 vyslovila súhlas s realizovaním návrhu a splnomocnila kapitána Daxnera, aby dal veliteľovi čs. mobilizačného oddelenia v Novonikolajevsku kapitánovi Čechovskému direktívu k utvoreniu „Slovenského východného tábora v Irkutsku“. Zároveň potom prejavila súhlas, aby do tábora bolo povolaných asi 30 Slovákov- inštruktorov z plukov.
Irkutsk nebol zvolený náhodou. Mesto malo strategickú polohu, tunajšie kasárne na „ Hviezdičke“ svojou kapacitou tiež postačovali a pomery pre zásobovanie a ubytovanie väčšieho vojenského útvaru boli najpriaznivejšie. Do úvahy boli vzaté tiež tamojšie vhodné hygienické pomery.
Veliteľ východnej fronty, po obdržaní súhlasu OČSNR nariadil, aby 7. čs. strelecký pluk „Tatranský“ odviedol do tábora ako inštruktorov práporčíkov Čatloša ( budúci minister obrany 1. SR) a Kujana a ďalších 19 vojakov a poddôstojníkov. 6.čs.strelecký pluk “ Hanácky“ poslal do tábora práporčíka Ledníka a 8 mladších dôstojníkov a vojakov, všetkých podľa možnosti Slovákov. Veliteľom Slovenského výchovného tábora bol ustanovený podporučík 4.čs.streleckého pluku „ Prokopa Holého – Velikého“ Emil Gerik, a jeho pomocníkom bol menovaný praporčík 7.čs.streleckého pluku, Dr.Vladimír Daxner, ktorý až do Gerikovho príchodu do Irkutska vykonával funkciu veliteľa táboru. Ruské vojenské úrady dali táboru k dispozícií letné kasárne 9.ruského pluku na „Hviezdičke“ a na Glazkove, ktorý bol predmestím Irkutska.
Na „ Hviezdičke“ bola skupina poschodových vojenských barákov v ktorých bolo možné umiestniť 1500 mužov. V Glazkovských bolo dokonca miesta asi pre 3000 mužov a keďže sa predpokladalo, že v „Slovenskom výchovnom tábore“ bude skoncentrovaných asi 3000-4000 Slovákov, ubikácie boli uznané za postačujúce.
Samotná činnosť v tábore bola zahájená dňa 7.septembra 1918. Dňom 11.septembra 1918 sa začala výstavba 1. roty tohto slovenského tábora a jej veliteľom bol menovaný práporčík Čatloš. Zajatci slovenského pôvodu, ktorí sa dovtedy neprihlásili do vojska boli zaraďovaní do tzv. „pracovnej“ roty. Veliteľom tejto roty bol 17.septembra 1918 menovaný desiatnik Jozef Kustra a jemu bol ako pomocník pridelený slobodník Ján Chorvát. Vrchný dozor nad zajatcami a riadenie všetkých ich záležitostí bolo zverené praporčíkovi Kujanovi. Zajatci, ktorých neschopnosť k vojenskej službe a akýmkoľvek prácam bola potvrdená lekárskym nálezom, boli sústredení v oddiele invalidov a dozorom nad nimi bol poverený čatár Jozef Pulgert. Nakoľko však dňa 15.septembra bolo v transporte zajatcov- Slovákov z Novonikolajevska zistených 111 zajatcov- invalidov, ktorí boli všetci zaradení do invalidného oddielu čatára Pulgerta, bol teraz tento oddiel pre svoj početný stav nazývaný „invalidnou“ rotou. Zdraví príslušníci vyššie zmieneného transportu boli v počte 193 osôb zapísaní do zoznamu 1.pracovnej roty. Tento prvý transport zajatcov- Slovákov poskytol inštruktorom výchovného tábora prvú príležitosť aby skúsili ako sa osvedčí výchovná metóda na ktorej sa dohodlo veliteľstvo tábora zo slovenským odborom OČSNR. Irkutský výchovný tábor mal zajatcov- Slovákov predovšetkým zbaviť nepriaznivého vplyvu maďarských dôstojníkov klasického „veľkouhorského zmýšlania“ mal im jasne a zreteľne vysvetliť ciele čs. zahraničnej revolúcie a predovšetkým mal v nich prebudiť národné sebavedomie, presvedčiť ich o spravodlivej oprávnenosti čs. revolučných snáh.
Mgr. Peter Legény