Nie raz sa už stalo, že určitý objav na poli archeológie otriasol, vyvrátil alebo minimálne spochybnil zaužívané vedecké teórie. Faktom je, že vedecká obec len veľmi nerada prehodnocuje desaťročia platné dogmy na poli archeológie alebo histórie. Na základe toho aj tak vyzerajú napríklad učebnice dejepisu na našich školách, kde sa mládež učí na podkladoch spred 40- 50 rokov starých výskumov a dávno prekonaných teórií. Jednou z nich je, že ľudstvo sa postupne vyvíjalo od lovcov a zberačov, potom sa začali postupne venovať poľnohospodárstvu na základe, ktorého sa usadili na jednom mieste, a keď časom populácia narastala vznikali prvé ľudské sídla neskôr premenené v mestá a civilizácie.

Jedným z takýchto prevratných objavov sa nesporne stane archeologická lokalita v juhovýchodnom Turecku s názvom Göbekli Tepe.

Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia tureckí a americkí archeológovia predpokladali, že kopec, ktorého miestny od pradávna majú v posvätnej úcte a volajú ho Göbekli Tepe ( Kopec pupok ) je staré byzantské pohrebisko. Toto platilo, až kým nemecký archeológ Klaus Schmidt nezačal v roku 1995 na tomto mieste s vykopávkami.

Hlavní archeológovia, ktorí sa podieľali na doterajšom odkrývaní Göbekli Tepe boli Klaus Schmidt a Harald Hauptman z Nemeckého inštitútu v Istanbule. Doteraz pod vrchnou vrstvou kopca na  Göbekli Tepe odkryli štyri komplexy kruhového tvaru, pričom najstaršie z nich datujú do obdobia takmer 12000 rokov nazad. Všetky kruhové komplexy sú typické tým, že obsahujú nápadné piliere tvaru T po obvode aj v strede.

Mnohé z týchto T pilierov zobrazujú zvieracie motívy vytvorené technikou pozitívneho aj negatívneho rytia. Vyobrazené sú predovšetkým diviaky, líšky, levy, krokodíly, rôzne vtáky ale aj hmyz a pavúky.

Na základe meraní pôdotvorných uhličitanových povlakov, ktoré boli po odkrytí komplexov prítomné predovšetkým na pilieroch bolo zistené, že komplex bol zasypaný v priebehu 8. tisícročia pred naším letopočtom (p.n.l.). To teda logicky znamená, že bol vybudovaný skôr. Neskôr boli merané nájdené organické látky v najstarších vrstvách a merania odhalili, že daný komplex bol postavený v priebehu 9. tisícročia p.n.l. Aby ste si vedeli presne predstaviť o aký objav sa tu jedná je treba napísať, že Göbekli Tepe je o šesť tisíc rokov starší ako Stonehenge a ešte o tisíc rokov starší od najstarších pyramíd v Egypte.

Motívy vytesané do T pilierov dokazujú, že ich zhotovovatelia boli majstri v tesaní tisíce rokov skôr ako prvé civilizácie v Sumeri či Egypte.

Doteraz boli kompletne odkryté štyri kruhové, oválne komplexy. Steny týchto stavieb sú zhotovené z neopracovaného kameňa. Vnútro stien má zvyčajne niekoľko už spomínaných T pilierov. Z vonkajšej strany steny sa tiahne po celom obvode akási lavička.

Stavby sa nachádzajú na južnom úpätí kopca a majú orientáciu sever – juh, pričom vchody sa nachádzajú na juhu.

V súčasnosti odkryté štyri komplexy boli označené ako A,B,C,D.

Komplex A je nazývaný tiež ako „budova hadích stĺpov“. Názov dostala preto, lebo na T pilieroch jednoznačne dominujú motívy s vytesanými hadmi. Jeden z tunajších pilierov je zdobený akousi sieťou z hadov. Ďalší pilier zobrazuje býky, líšky a žeriavy umiestnené jeden nad druhým.

V komplexe B sú dva centrálne piliere zdobené tak, že zobrazujú líšku veľkých rozmerov. Jeden je vysoký 3,4 m a druhý 3,6 m. Vážia 7,1 a 7,2 tony. Tieto rozmery jasne dokazujú, že stavanie budov z kameňov takýchto váh a rozmerov ani zďaleka nezačalo pri megalityckých stavbách ako je napríklad Stonehange v Anglicku či v starovekom Egypte.

Komplex C nazývajú „kruh diviaka“. Už názov vám napovedá, že na pilieroch sú zobrazené rôzne divoké kance obývajúce v tejto dobe danú oblasť. Po obvode stien v tomto komplexe je deväť pilierov no je evidentné, že niektoré chýbajú a boli odstránené už v minulosti. Jeden pilier v tomto komplexe je špecifický pretože nezobrazuje diviaky ale akúsi sieť z vtákov. Špecifický je tiež pre zachovalí vstupný portál v tvare U, ktorý má strednú časť širokú 70 cm a na jednej strane je vyobrazený práve diviak.

Komplex D dostal pomenovanie „ zoo doby kamenej“. Tak ako všetky odkryté komplexy aj tento má okrem pilierov po obvode stien dva centrálne piliere v strede stavby. Zobrazené sú na nich rôzne zvieratá ale aj symbol v tvare písmena H a to postojačky a poležiačky. Nachádzajú sa tu tiež polmesiac a horizontálne čiary. Skutočnou hviezdou tohto komplexu je pilier číslo 53. Vedúci vykopávok Schmidt totiž tvrdí, že sú na ňom symboly podobné egyptským ranným hieroglyfom.

Tieto štyri komplexy a ďalšie, ktoré zatiaľ nie sú odkrté veľmi vzdialene pripomínajú komplexy doby kamenej na Malte, ktoré boli vždy považované za najstaršie a najzaujímavejšie. Nižšie na tom istom svahu sa nachádza ešte „kamenný chrám“ kde je vstup do pohrebnej komory. Naopak na severnej strane sa nachádza „budova levích stĺpov“ Je obdĺžnikového pôdorysu a na štyroch stĺpoch sú zobrazené levy alebo leopardy pričom jeden z pilierov je opäť špecifický lebo zobrazuje výjav, ktorý sa interpretuje ako rodiaca žena.

Vedúci archeologického výskumu Klaus Schmidt je presvedčený o tom, že Göbekli Tepe je prvým chrámom ľudstva na svete akousi svätyňou lovcov doby kamenej. Podľa jeho odvážnej teórie mal slúžiť viacerým kmeňom v tejto oblasti

Zvieratá vytesané do pilierov mali mať ochrannú úlohu a to predovšetkým vo vzťahu k dušiam mŕtvych predkov. Doposiaľ sa nenašli žiadne dôkazy, že by tento komplex budov bol stálo obývaný a preto sa ani nepochybuje o jeho výlučne náboženskej funkcii. Je evidentné, že komunita ľudí, ktorá ho vybudovala považovala náboženské budovy za dôležitejšie ako čokoľvek iné. Je dôležité poznamenať, že zatiaľ sa nenašli žiadne hroby no tu treba podotknúť, že po úroveň podlahy bol odkrytý iba komplex B. Archeológovia majú teóriu, že ľudia sa tu zdržiavali iba počas určitých dní v roku. Nevie sa či tieto dni boli určované solárnymi alebo lunárnymi cyklami.

Kameňolom odkiaľ pochádzajú všetky otesané piliere je vzdialený 100 až 500 metrov od náleziska a keď zoberieme v úvahu, že väčšina pilierov má v priemere 10 až 20 ton a jeden pilier dokonca takmer 50 ton bolo potrebné približne 500 ľudí aby ich na dané miesto dopravili. Už to samotné je fenomén na toto obdobie pretože doteraz sa udávalo, že ľudia v tej dobe žili v skupinách max 20 až 50 osôb.

Klaus Schmidt rozvíja svoju teóriu keď tvrdí, že práve starostlivosť o týchto staviteľov viedla našich predkov k vynájdeniu poľnohospodárstva. Začali postupne pestovať divoké obilniny na kopcoch v okolí. Dôvod bol jednoduchý, nemohli sa naďalej presúvať za potravou, keďže potrebovali všetky ľudské sily tu na tomto mieste, aby mohli dokončiť tieto evidentne náboženské komplexy. Jednoducho náboženstvo motivovalo ľudí, aby sa usadili a farmárčili.

Čo sa týka zvierat vyobrazených na pilieroch nezdá sa, že by ich výber bol organizovaný no zaujímavé je, že mnohým z vyobrazených zvierat dali neskoršie civilizácie božské vlastnosti. Akoby pamäť na dávne symboly pretrvala aj u ďalších a ďalších generácií dávno potom ako bolo Göbekli Tepe opustené. Niektorí vedci upozorňujú na to, že žeriavy vyobrazené na pilieroch majú nohy podobné ľudským. Susedné miesta odhalili sochy kde boli ľudia spojený so zvieratami. Išlo predovšetkým o vtáky s ľudskými hlavami. O tisíce rokov neskôr sa práve tento symbol stal u starých Egypťanov hieroglyfom „Ba“ predstavujúcim ľudskú dušu oslobodenú od tela po smrti.

Vyššie spomínané zobrazenie rodiacej ženy má vlasy uspôsobené do akejsi čiapky v tvare hríbu. Totožne sú zobrazené aj niektoré hady, ktoré akoby tiež mali hlavy v tvare hríbu. Archeológovia sa domnievajú, že je to dôkaz o prítomnosti a používaní halucinogénnych húb počas náboženských rituálov v Göbekli Tepe. Malo sa teda jednať o určité šamanské rituály.

Len celkom nedávno boli vo výklenkoch obvodových stien týchto kruhových stavieb objavené torzá ľudských kostí. Pravdepodobne sem ľudia prinášali telá svojich mŕtvych, ktoré následne rozobrali supy a divá zver. To by zároveň vysvetľovalo prečo je na pilieroch zobrazených toľko zvierat. Zdá sa, že stavitelia  Göbekli Tepe vyznávali určitú formu animistického náboženstva a verili, že niečo zo svojich mŕtvych predkov prebýva v týchto zvieratách.

Kultúry, ktoré nasledovali po staviteľoch Göbekli Tepe domestifikovali ošípané, dobytok či kozy. Pestovali tiež obilniny. Napokon doteraz prvé potvrdené pestovanie pšenice sa umiestňuje do Karacadagu len 32 km vzdušnou čiarou od náleziska Göbekli Tepe. Tento proces mal podľa Schmidta prebiehať okolo roku 8000 p.n.l. Pre úplnosť informácií treba uviesť, že úplne prvé pokusy s pestovaním obilnín boli datované okolo roku 14000 p.n.l. v Palestíne no zrejme to boli prvopočiatky tohto procesu.

Ak spomíname Göbekli Tepe treba spomenúť aj rovnako dôležité nálezisko Karahan Tepe v pohorí Tektek, ktoré rozdeluje vzdialenosť menej než 100 km. Datuje sa zhruba do obdobia rokov 9500 až 9000 p.n.l. a obsahuje tiež T piliere s podobnou výzdobou ako je tomu v Göbekli Tepe.

Je evidentné, že práve nálezisko Göbekli Tepe je úplne jedinečné miesto, ktoré nám ukazuje, že história môže byť úplne iná ako sme si doteraz mysleli. Ako je možné, že ľudia pred takmer 12000 rokmi dokázali vybudovať niečo také ako chrámy v Göbekli Tepe v čase keď sa mali potulovať v malých rodinných tlupách divokou prírodou ozbrojených maximálne oštepom s pazúrkovým hrotom. V čase keď ešte nemali poznať poľnohospodárstvo, keď vynález kolesa či keramiky bol ešte na míle vzdialený.

Môžu mať miesta ako Göbekli Tepe či Karahan Tepe nejaký súvis s starými sumerskými mýtmi, ktoré tvrdili, že poľnohospodárstvo a chov oviec boli prinesené ľudstvu z posvätnej hory Du-Ku obývanej božstvom Annuna?

Okolo roku 8000 p.n.l. sa príbeh Göbekli Tepe končí keď potomkovia staviteľov týchto komplexov z doteraz neznámych príčin chrámy doslova pochovali pod tisíckami ton zeminy a vytvorili veľký umelý kopec. Ako vysvetlenie sa predkladá, že v priebehu stáročí sa oblasť vysušovala a stala sa neobývateľnou. Obyvateľstvo sa presunulo inde. Tu sa núka otázka či to nemohli byť práve títo potomkovia staviteľov Göbekli Tepe, ktorí stoja za zrodom slávnej sumerskej civilizácie. Môžeme len hádať aké ďalšie prekvapivé objavy nám toto jedinečné nálezisko ešte prinesie.

Spracoval

Mgr Peter Legény