Píše sa rok 1987 a len málo ľudí tuší, že to bude jeden z posledných rokov existencie sovietskeho zväzu. Napriek všeobecnému úpadku štátu miestne stranícke špičky v Čeljabinsku pri Urale plánujú megaprojekt zavlažovacej sústavy, ktorá by umožnila obrábať nekonečné polia pri južnej časti pohoria Ural. Vyslaní geodeti po pár dňoch narazili na niečo, čo by v tejto pustatine nikto nečakal. Objavené boli dobre viditeľné pozostatky zvláštnej stavby kruhovitého tvaru. Následne privolaní archeológovia zostali len v nemom úžase nad tým čo vidia. Kedže však stavba Bolšekaraganskej zavlažovacej sústavy finišovala dostali na prieskum len 12 mesiacov.

Celkovo v priebehu 70tych a 80tych rokov objavili na území približne 400 x 150 km ďalších 18 urbanistických stavieb kruhovitého a štvorcového pôdorysu. Táto oblasť dostala vedcami pracovný názov „ Zem miest“. Keďže oblasť sa už stáročia nazývala „Arkaimská pustosť“ prvé, najvýraznejšie objavené mesto dostalo meno Arkaim, čo v turkitských jazykoch znamená chrbát alebo základ a v indoiránskom, védskom slovnom základe znamená Arka podstatu vody a ohňa. Stranícke špičky si neuvedomovali dôležitosť nálezov a hrozilo ich zničenie v rámci budovania projektu, preto zápas o ich prežitie zviedla Liga na ochranu kultúry mesta Jekaterinburgu. Naštastie zápas bol úspešný a do Arkaimu prišiel vedecký tím na čele s akademikom, profesorom archeológie Čeljabinskej univerzity Genadijom Zdanovičom a hlavným výskumníkom Konstantinom Bystruškinom.

Okrem Arkaimu sa nachádza v oblasti „Zem miest“ ďalšie mimoriadne významné urbanistické sídlo s názvom Sintašta, avšak Arkaim je výnimočný svojou evidentne náboženskou a sakrálnou úlohou. Najstaršie mestá mali byť podľa výskumov postavené okolo roku 2500 pred n. l..

Samotný Arkaim je postavený do tvaru kruhu na vyvýšenom mieste obklopenom ramenom rieky, má polomer približne 170m a jeho brány sú orientované podľa svetových strán. Hrúbka obranných stien bola 4,5 – 6 metrov. Mesto ako také bolo stavané z hlinených tehál a udupávanej hliny a samozrejme dreva. Kameň ako stavebný materiál sa nepoužíval, nájdený bol jedine v podobe monolitov a mal určite kultový význam. V meste a priľahlých sezónnych osadách žilo 2000 – 4000 ľudí. Samotné obydlia sú rozmiestnené v tesných radách napojené na hlavnú obrannú stenu mesta. Obydlia mali veľkosť až 200 m2 a boli poschodové. V každom dome sa nachádzala studňa, ktorej obyvatelia Arkaimu prikladali aj náboženský význam a tiež metalurgická pec. Skutočným unikátom je objavený kanalizačný a vodovodný systém, ktorý dávny obyvatelia skonštruovali použitím drevených trubiek, ktoré následne pre lepšie izolačné vlastnosti zatreli hlinou. V strede samotného mesta sa nachádza citadela s námestím, kde sa našli stopy po dlhotrvajúcom ohni. Nepochybne išlo o kultové miesto s modlitebnou. Špekuluje sa aj o tom, že citadela mohla plniť akúsi úlohu observatória v rámci kozmologickej formy náboženstva. Obydlia okolo tohto námestia náležali najvyššej vrstve spoločnosti kňazom a bojovníkom. Obyvateľstvo Arkaimu sa vďaka polohe na južnom úpätí Uralu venovalo pastierstvu, poľnohospodárstvu a čo je obzvlášť dôležité hutníctvu. Práve bohaté zásoby rúd pohoria Ural umožnili spoločnostiam Arkaimu, Sintaštu a ďalších miest vyrábať kovové predmety na bežné práce no predovšetkým pre vojenské využitie. Bohaté nálezy sekier, oštepov z medi, bronzu, kvarcitu a bazaltu a predovšetkým vojnových dvojkolesových vozov ukazujú na vznik bojovníckej kasty obyvateľov Arkaimu a Sintaštu. V mohylách v blízkosti samotných urbanizačných centier nachádzame práve tieto zbrane, drobné šperky a predmety zo zlata a striebra, vojnové vozy, zvieracie a ľudské plastiky a keramiku často zdobenú svastikou. Ženy z vyšších vrstiev v Arkaime a Sintaštu boli pochovávané s charakteristickou čelenkou z gorálkami, ktoré odzrkadľovali ich postavenie, bojovníkov pochovávali so zbraňami a vojnovými vozmi.

Na základe skúmania kosterných pozostatkov vedci určili, že dávny obyvatelia Arkaimu a ďalším centier patrili medzi indoeurópske národy. Na svoju dobu boli pomerne vysokí ( muži do 172 cm, ženy do 168cm) a dožívali sa v priemere 30-35 rokov. Priemerné trvanie osídlenia centier v oblasti „Zem miest“ vrátane Arkaimu trvalo 200 -300 rokov. Následne boli mestá opustené. Výskumy Genadija Zdanoviča a ďalších vedcov naznačujú, že sa tak udialo v dôsledku preľudnenia obyvateľstva. Pri odchode svoje mestá sami vypaľovali a len menšia časť obyvateľov zostávala na prakticky pôvodnom mieste. Túto skupinu obyvateľov vedci pomenovali ako Andronovskú kultúru. Profesor Zdanovič vyšiel s teóriou, ktorú podopiera o nálezy materiálnej, sakrálno – náboženskej kultúry a tiež o výsledky testu krvných skupín, ktoré potvrdili príslušnosť dávnych obyvateľov k Indoeurópanom, že kultúra Arkaimu, Sintaštu a ďalších miest by mohla byť totožná s dávnymi Árijcami spomínanými v starovekých indických védach. Paralely hľadá Zdanovič najmä v pramenných zdrojoch Rigvédy a Avesty starovekých mytologicko náboženských textoch ktoré porovnáva so zložitým svetom duchovna obyvateľov Arkaimu a ich vzťahu k vode a ohňu. Zdanovič tvrdí, že práve po preludní oblasti „Zem miest“ migrovala časť  obyvateľstva do Európy a časť vpadla na územie dnešnej severnej Indie a podmanila si dávne civilizácie Mohendžo Daro a Charappu. Má ísť o legendárnu inváziu Árijcov, ktorú opisuje práve Rigvéda. Práve v Indii Árijci zaviedli naplno kastovný systém ktorý pretrval dodnes. Zaujímavá je predovšetkým mytologicko – náboženská otázka. Podľa védskych mýtov bol na počiatku chaos. Počiatok stvorenia bol vo vode z ktorej sa sformovalo vajce, ktoré sa rozdelilo na dve polovice. Na nebo a zem. Porovnajme to s posvätným prístupom kultúry oblasti „Zem miest“ k vode. Taktiež pôdorys Arkaimu a vlastne všetkých najstarších foriem urbanistického osídlenia tejto oblasti je kruhovo oválny tak ako vajce. Až v neskoršej fáze sa budovali mestá štvorcového pôdorysu. Indoeurópska mytológia hovorí o kruhu ako o nebeskom začiatku a o štvorci ako o začiatku pozemskom. Pôdorys Arkaimu tiež pripomína mytologickú Varu, akési zhromaždisko spravodlivých, ktoré sa stáročiami pretransformovalo až do budhistickej podoby mandaly, ktorú mnísi pracne vytvárajú pomocou farebného piesku.

Či už kultúra Arkaim – Sintašta bola vybudovaná dávnymi Árijcami alebo nie, tak ako to popierajú mnohí skeptici z vedeckej obce existujú tu paralely mytologického charakteru. Datovanie samotných nálezov a tiež výskum DNA naznačujú, že by sa skutočne mohlo jednať o akúsi „pravlasť“ dávnych indoeurópskych Árijcov. Pripomeňme, že spočiatku najmä zahraničný archeológovia neverili, že by sa vôbec v stepi mohli nachádzať pozostatky starovekých aglomerácií, až kým im ich na pozvanie ruskej vlády v roku 1998 neukázali pri vzdušnej exkurzii vrtuľníkom. Je veľmi pravdepodobné, že by ďalšie výskumy v oblasti mohli vniesť viac svetla do tejto nesporne fascinujúcej témy histórie indoeurópskej civilizácie a tým aj histórie ľudstva.

Mgr. Peter Legény

 rekonštrukcia pravdepodobného vzhľadu mesta Arkaim

         rekonštrukcia tváre podľa kosterných pozostatkov obyvateľov Sintaštu

rekonštrukcia možného vzhľadu bojovníka kultúry Arkaim- Sintaštu