“Bojujte za Európu, lebo ničitelia ju zničia!” Nie, to nie je apel na zastavenie nelegálnej migrácie či dokonca vypovedanie neeurópskeho obyvateľstva mimo územie Únie. Tak zhruba pred mesiacom hrmela zo všetkých médii výzva podpísaná tridsiatimi európskymi intelektuálmi. Týmto všeumelcom totiž robí veľké starosti fakt, že čoraz viac Európanov je pripravených hľadať stratenú totožnosť a duchovnú podstatu svojich národov. Doslova a menovite v nej útočia na nacionalistov a identitárov a majú skutočné obavy, že v májových voľbách do europarlamentu by tieto sily mohli získať významné zastúpenie. Zdrojom úžasnej a neutíchajúcej zábavy je pre každého súdneho človeka zistenie, že medzi “európskych intelektuálov” sú zaradení aj Salman Rushdie, Anne Applebaum, David Grossman (žijúci v Jeruzaleme!), či Leila Slimani. Vyhlasujú sa za európskych vlastencov a hlásia sa k dedičstvu Erazma Rotterdamského či Johanna Wolfganga Goetheho. Je vlastne logické, že sa táto karavána veľkomestských nomádov nehlási k svojim mŕtvym či podradným koreňom, ale k najväčšej civilizácii v dejinách. A keďže zjavne postrádajú pocit domova, prichádzajú s myšlienkou akéhosi imaginárneho európskeho národa. To zrejme viedlo aj iránskeho spisovateľa Rushdieho, aby sa odvolal na Ghoeteho a nie na Balchí Rúmíma, zrejme najväčšieho perzského básnika. Samozrejme na toto prehlásenie musela reagovať aj naša politická scéna. Poslanec Beblavý vyzval na spájanie sa proti populistom kandidujúcim do eurovolieb a bývalá ministerka Lucia Žitňanská chce ľuďom “vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať a hovoriť, hovoriť a hovoriť”, ako majú voliť.

Opäť tu teda máme problém s blbou Slovačou, čo jej treba neustále trpezlivo našepkávať, čo má robiť. Respektíve, s jej podstatnou časťou. Ide tu ako vždy o voličov, ktorí nepochopili veľkosť presvätej Európskej únie, čiže tých s nižším vzdelaním, nacionalistov, konzervatívcov, seniorov, mládež, ľudí v robotníckych povolaniach, obyvateľov vidieka a malomestského prostredia… však to poznáte. “Teológ” Havran by povedal, že sú to tí, čo chodia po dvore v teplákoch. Exponenti bratislavskej kaviarne ich totiž nepovažujú za dostatočne inteligentných, pretože sa opovažujú mať iný názor na budúcnosť starého kontinentu, ako je ich vlastný. Je potrebné mať veľkého brata v podobe politickej a mediálnej mafie neustále za chrbtom, aby si vedeli vybrať vždy a za každých okolností správne. Keby to takto dokonale fungovalo, Kotleba by v prieskume preferencii z konca februára nemohol byť na druhom mieste, všakže?!

Po odpoveď si zájdeme do úplne odlišnej sféry. Mnoho významných inovátorov z high-tech biznisu varuje pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje umelá inteligencia. Medzi nich patrí napríklad spoluzakladateľ Microsoftu a miliardár Bill Gates či jeden zo zakladateľov firmy Apple, Steve Wozniak. Proti AI brojil aj zosnulý britský matematik Stephen Hawking a problém s ňou má aj vizionár  Elon Musk. Ten sa nechal počuť, že “…bude zvoniť ďalej na poplach, ale pokiaľ nebudú roboti chodiť po ulici a zabíjať ľudí, nikto tomu neuverí.” Ako príklad toho, ako sa umelá inteligencia môže zvrhnúť, sa uvádza prípad chatbota menom Tay. V roku 2016 ho vyvinula spoločnosť Microsoft ako program vytvorený na to, aby dokázal komunikovať s ľuďmi. Bol navrhnutý tak, aby predstavoval dospievajúce dievča. Tvorcovia si od toho sľubovali, že chatovaním s ľuďmi si bude precvičovať svoje komunikačné schopnosti. Aké ale muselo byť ich prekvapenie, keď sa už za 16 hodín Tay zmenila z roztomilej teenagerky na potencionálnu fašistku! Začala síce (pre tvorcov) sľubne, keď označila ľudí za “vážne skvelých”. Neskôr sa už jej komunikácia niesla v trochu odlišnom duchu. Okrem iného napísala, že si praje, aby všetky feministky zhoreli v pekle. A keď napokon vyjadrila vrúcne sympatie pre autoritatívne režimy minulého storočia, prevádzkujúca spoločnosť ju radšej odstavila. Vraj za to všetko môžu trollovia, tak ako za hocičo, čo sa na internete stane mimo plán. Čo to má spoločné s vyššie uvedeným? Ak sme my, občania s názorom odlišným od toho vládnuceho označovaní za pomaly slabomyseľných, ako je možné, že podobné postoje zaujal aj chatbot Tay? Ako sa mohlo stať, že táto umelá inteligencia, tento “čistý rozum”, neovplyvnený prostredím, rodinou, slabým prospechom, zápecníctvom či xenofóbnou atmosférou posledných rokov sa takto “skazil”? Skúmal po tomto incidente niekto, prečo si umelá inteligencia namiesto gender indeológie či kultúry vítania migrantov vybrala myšlienky založené na autorite, poriadku a pravých a vznešených cieľoch? Nebude to tým, že ako program založený na logike ich jednoducho vyhodnotil ako logickejšie a zmysluplnejšie? Alebo povedzme si otvorene, ako jediné správne?

Mnohí autori a aktivisti v nacionálnych a identitárnych kruhoch (vrátane autora tohto článku) sú úprimnými technofóbmi tolkienovského razenia. Za všetkých spomeňme aspoň radikálneho fínskeho ekológa (podľa niektorých ekofašistu) Penttiho Linkolu, ktorý sa preslávil výrokom, že všetko, čo sa vynašlo od začiatku minulého storočia, by sa malo zničiť. Roboti a umelá inteligencia však nemusia byť zásadnou hrozbou pre ľudstvo, ako nám radi predstavujú tvorcovia filmov typu Terminátor a Matrix. A bol zaznamenaný minimálne jeden prípad, kedy robot zachránil človeku život. Šlo o výtvor ruskej kybernetickej spoločnosti menom Promobot V2, ktorý zachytil padajúci regál, po ktorom sa snažilo vyštverať malé dievčatko. Tento incident zachytila aj priemyselná kamera a je zrejmé, že keby robot nezasiahol, pravdepodobne by došlo k veľkému nešťastiu.

Reakcionári všetkých odtieňov by preto nemali apriori odmietať vedecko-technický pokrok. To napokon veľmi výstižne zhrnul vo svojej knihe Archeofuturizmus: európska vízia pre post-apokalyptický vek, jeden z najvýznamnejších teoretikov francúzskej Novej pravice, Guillaume Faye. Ten v nej predstavil víziu budúcej európskej spoločnosti, kde po víťazstve nad islamským svetom dôjde k mohutnej obnove etnických, ľudových a duchovných tradícii. Tá bude sprevádzaná vytvorením organických, hierarchicky usporiadaných spoločenstiev, v ktorých kasta bojovníkov (milites) znovu dosiahne stratenú prestíž. Starobylé hodnoty majú byť previazané s vedecko-technickou expanziou v službách Európanov. Faye vo svojej fikcii ďalej predpokladá, že asi 20% európskej populácie bude z miest riadiť technologickú civilizáciu, kým zvyšok znovu osídli vidiek. Tam budú žiť ako drobní hospodári na ekologických farmách či ako tradiční remeselníci pracujúci v malých dielňach. A dovolím si doplniť, že ak by nová spoločnosť bola riadená s pomocou umelej inteligencie typu Tay, bolo by konečne možné pozerať sa do budúcnosti s väčšou dôverou.

Systém sa už pomaly opotrebuváva a výzva “európskych intelektuálov” je toho jasným dôkazom. Vlastne je aj potvrdením faktu, že duch doby je na strane ľudí preferujúcich svoj národ a európsku identitu. Keby to tak nebolo, žiadna podobná iniciatíva by nevznikla. Jednoducho by nepredstavovali žiadne nebezpečenstvo a nebolo by teda naň ani potrebné reagovať. Považujme za úžasné povzbudenie, že táto výzva vôbec vznikla. “Fašizmus” zjavne nefascinuje len umelú inteligenciu v podobe virtuálnej teenagerky, ale dlhodobo aj ľavicových intelektuálov, politických matadorov či presstitútky v médiách. Pre normálnych ľudí z toho vyplýva, že vlastne netreba urobiť až tak veľa. Na začiatok stačí zvoliť presne opačnú cestu, akú odporúčajú vo svojej smiešnej výstrahe pán Rushdi či madame Slimani.

Mgr. Miroslav Kuna